Ako zaistili majetok Bödörovi a prvá podozrivá dohoda s kajúcnikom ide pred ministra

Konečný užívateľ výhod Norbert Bödör

V kauze Očistec sa už niekoľko mesiacov rieši otázka, ktorej zodpovedanie môže mať veľký vplyv na zaisťovanie majetku v trestných konaniach v budúcnosti, čo doteraz nebolo verejne známe – ukázalo sa to až apríli v tlačovej správe Ústavného súdu.

Tá otázka znie, či orgány presadzujúce právo v trestnom konaní smú zaisťovať iba majetok, ktorý je napísaný priamo na obvineného alebo aj majetok, ktorý síce vlastnia iné osoby, ale obvinený je jeho konečným užívateľom výhod. 

Tento pojem označuje osobu, ktorá má prospech z konkrétneho majetku bez ohľadu na dĺžku alebo zložitosť vlastníckej štruktúry. 

Transparentne, ale nepriamo. Celý prípad súvisí s podnikateľskými aktivitami Norberta Bödöra, ktorý je v kauze Očistec obvinený (v prípade je už vyše dva roky podaná obžaloba, ale dosiaľ nebolo rozhodnuté o jej prijatí, naďalej sa iba zostavuje zákonný senát pre rôzne námietky zaujatosti). Je podozrivý, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru mal protiprávny vplyv na policajný zbor.

N. Bödör netají, že už niekoľko rokov nepriamo spoluvlastní vinárstvo Pivnica Radošina. Nejde teda o prípad skrývania vlastníctva. Problém vyvolalo práve zmienené nepriame spoluvlastníctvo. Nie je totiž spoločníkom samotného vinárstva, ale šalianskej firmy Merus a práve tá je jediným spoločníkom Pivnice Radošina. Formálne teda podiel vo vinárstve nepatrí N. Bödörovi, ale práve spoločnosti Merus – a v nej má trestne stíhaný podnikateľ polovičný podiel.

Niekdajší Úrad špeciálnej prokuratúry ešte v roku 2021 zaistil N. Bödörovi majetok, pretože v Očistci je stíhaný pre trestné činy, za ktoré (v prípade dokázania viny) súdy v tom čase povinne ukladali trest prepadnutia majetku. Vlani povinný trest prepadnutia majetku zrušil Ústavný súd a prokuratúra odblokovala aj majetok N. Bödöra. Ale polemika medzi jeho firmou Merus a súdmi o zaistený podielu vo vinárstve pochádza ešte z predchádzajúceho obdobia.

Ešte v roku 2022 sa firma Merus obrátila na prokuratúru, aby zrušila zaistenie jej podielu vo vinárstve. Samotná spoločnosť totiž s trestným stíhaním v kauze Očistec nemá nič spoločné. „Jediným spoločníkom Pivnice Radošina je spoločnosť Merus a teda majetkové práva vyplývajúce z obchodného podielu v Pivnici Radošina patria výlučne spoločnosti Merus, a nie obvinenému Norbertovi Bödörovi. Obchodný podiel spoločnosti Merus v Pivnici Radošina nie je majetkovým právom obvineného a preto ho nie je možné zaistiť,“ argumentovala firma.

Je konečný užívateľ výhod, odkázal senát 5T. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman sa k tomu vlani vo februári bližšie nevyjadril. Spoločnosť sa preto obrátila na Najvyšší súd. Senát 5T zložený zo sudcov Petra Štifta, Petra Hatalu a Emila Klemaniča vlani v lete rozhodol, že zaistenie nepriameho podielu obvineného je v poriadku (sudca J. Kliment je z kauzy Očistec vylúčený, pozn. autora). „Skutočnosť, že obvinený nie je priamym vlastníkom spoločnosti Pivnica Radošina ešte neznamená, že z nej nemá majetkový prospech. Práve z titulu obvineného ako vlastníka polovičného obchodného podielu v spoločnosti Merus, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti Pivnica Radošina, je obvinený v postavení tzv. konečného užívateľa výhod,“ vysvetlil senát.

Sudcovia tento názor podľa vlastných slov „odvodili“ od časti Trestného poriadku, v ktorej sa ako v jedinej v celom zákone zmieňuje „nepriama majetková účasť“. Ibaže táto časť Trestného poriadku rieši úplne odlišnú situáciu – prípady, v ktorých existuje podozrenie, že stíhaný trestný čin bol „spáchaný v mene alebo prospech“ konkrétnej firmy. To nie je prípad Pivnice Radošina ani firmy Merus v kauze Očistec.

Tento názor nemusí byť definitívny. V apríli totiž Ústavný súd v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie sťažnosť firmy Merus proti zaisteniu celého podielu v Pivnici Radošina a tiež proti nadväzujúcim rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Prípad rozhoduje senát zložený z ústavných sudcov Petra Molnára, Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (má spisovú značku II. ÚS 160/2024, ale odôvodnenie rozhodnutia o prijatí sťažnosti ešte nebolo zverejnené, dá sa to čakať v najbližších dňoch, keďže to je mesiac od rozhodnutia).

Ak by Ústavný súd sťažnosti nakoniec nevyhovel a konštatoval, že je v poriadku zaisťovanie majetku v trestnom konaní na základe identifikácie konečného užívateľa výhod a nie formálneho vlastníctva, mohlo by to posmeliť k takémuto prístupu aj ďalších prokurátorov v iných (aj budúcich) ekonomických kauzách. Naopak, ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozšírená prax sa z toho nestane.

Širší kontext. Neznamená to, že táto téma sa definitívne uzavrie rozhodnutím Ústavného súdu. Jednou z jej zaujímavostí totiž je, že bývalá špeciálna prokuratúra a súdy pri nej predbehli debatu na úrovni slovenského aj európskeho zákonodarstva. 

O uplatňovaní prístupu cez identifikáciu konečného užívateľa výhod v trestnom konaní sa debatuje totiž roky. Na Slovensku sa asi prvýkrát táto diskusia objavila v roku 2016, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská presadila zákon o registri partnerov verejného sektora. Časť odbornej verejnosti k nemu totiž už vtedy vzhliadala ako k univerzálnemu riešeniu skrývania vlastníctva nielen pri obchodovaní s verejným sektorom. Téma sa potom opäť objavila pri návrhu zákona o správe zaisteného majetku, ktorý bol schválený v ére ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa zas debatovalo, že by bolo dobré vymáhať medzinárodné sankcie nie podľa formálneho vlastníctva, ale na základe konečného užívateľa výhod. 

Ak sa k tomu súdy nedopracujú v trestných konaniach vlastným výkladom skôr, je pravdepodobné, že poriadne túto tému do slovenskej legislatívy zapracujeme až na základe celoeurópskeho štandardu. Európska únia totiž už dva roky pracuje na návrhu smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii. 

Koncom minulého roka Európsky parlament a ministri členských krajín dosiahli dohodu o návrhu jej znenia. Jej implementácia sa očakáva najneskôr na budúci rok.

Odsúdený je podozrivý, že chcel škodiť blízkej osobe sudkyne – tá sa však nevylúčila

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská sa pre vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou nevylúčila z rozhodovania v kauze odsúdeného Mariana Kočnera, hoci na inom súde je M. Kočner obžalovaný pre sledovanie novinárov vrátane M. Tódovej a jej bývalého manžela. 

P. Záleská túto informáciu v rozhodnutí o námietke zaujatosti spochybnila a preto sa k nej bližšie nevyjadrila. Uznesenie z 11. apríla sprístupnil súd vo štvrtok.

Kauza falšovania zmeniek. P. Záleská je teraz predsedníčkou senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý v roku 2020 odsúdil M. Kočnera a bývalého riaditeľa televízie Markíza Pavla Ruska za falšovanie zmeniek na 19 rokov odňatia slobody. Toto rozhodnutie je od roku 2021 právoplatné a prípad sa preto nachádza vo vykonávacom štádiu. 

Markíza sa už krátko po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v roku 2021 obrátila na Špecializovaný trestný súd, aby M. Kočnerovi a P. Ruskovi prikázal nahradiť trovy trestného konania. Televízia návrh v roku 2022 doplnila a P. Záleská o ňom rozhodla vlani. M. Kočner proti nemu podal sťažnosť, v ktorej namietal aj nedostatok jej nestrannosti pre vzťah s novinárkou.

Všetky jeho argumenty sudkyňa označila za domnienky a špekulácie. M. Kočner napríklad tvrdil, že medzi ním a M. Tódovou bol „vzájomne silne antagonistický vzťah“. Doložil k tomu aj prehľad novinových článkov vrátane odkazu na známu konfrontačnú tlačovú konferenciu z októbra 2016. „Jediné, čo vás trápi je, že niektorí ľudia majú aj iné hodnoty, ako sú ukradnuté peniaze,“ povedala vtedy M. Tódová M. Kočnerovi.

„Pokiaľ odsúdený namietal skutočnosti, ktoré majú vytvárať prekážku nezaujatého a nestranného rozhodovania namietanej sudkyne pre dlhodobo pestovaný, silne antagonistický vzťah odsúdeného k novinárke M. Tódovej a nenávisť tejto novinárky k odsúdenému či pohŕdanie odsúdeným zo strany novinárky, ktorá je blízkou osobou sudkyne, tieto sú výlučne jeho neodôvodnenou interpretáciou, založenou na domnienkach a tiež na špekuláciách,“ reagovala na to sudkyňa P. Záleská.