Čo bude s odpočúvaním Kočnerových porád s obhajcami

Hlavne nič nepočuť, nič nevidieť a nič nepovedať

Ústavný súd ešte 5. septembra odmietol sťažnosť Mariana Kočnera a jeho obhajcov Mareka Paru a Michala Mandzáka proti odpočúvaniu návštev v leopoldovskej väznici v roku 2019, čo je známe už dlhšie, ale odôvodnenie rozhodnutia zverejnil súd až neskôr a doteraz mu nebola venovaná žiadna pozornosť.

Ústavní sudcovia Miroslav Duriš, Ladislav Duditš a Libor Duľa odmietli sťažnosť z formálnych dôvodov a nie preto, že by podľa nich bolo odpočúvanie v poriadku. 

Do preverovania podrobností tohto prípadu akoby sa im ani nechcelo. Pri odmietnutí sťažnosti si totiž protirečili so skoršími rozhodnutiami Ústavného súdu v podobných prípadoch. Potvrdzuje to aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva spred pár dní, ktoré tiež vyslovene vyvracia jeden z ich argumentov.

Podrobnosti odpočúvania. Návštevy M. Kočnera v leopoldovskej väznici odpočúvala Národná kriminálna agentúra (NAKA) viac ako dva a pol mesiaca, od 8. februára do 30. apríla 2019. Povolil to sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. M. Kočner sa vtedy už pripravoval na hlavné pojednávanie pre falšovanie zmeniek televízie Markíza.

NAKA s Úradom špeciálnej prokuratúry odposluch oficiálne zdôvodnili podozrením z korupcie – M. Kočnerovi prišiel do väznice list, kde sa mu cudzí advokát ponúkol, že mu za pol milióna eur vybaví prepustenie na slobodu. List zachytila väzenská kontrola a polícii ho nahlásil aj samotný M. Kočner. Údajný odosielateľ za ním do väznice nikdy nedošiel. 

Obhajcovia M. Kočnera sú presvedčení, že list bol vymyslený a slúžil ako zámienka, aby Špecializovaný trestný súd odpočúvanie povolil. Tvrdia, že skutočným cieľom nahrávania boli ich porady, ktoré sú chránené advokátskym tajomstvom a podľa nich došlo k porušeniu práva na obhajobu. Obhajca M. Para už skôr uviedol, že M. Kočner mal v priebehu 81 dní odpočúvania 69 stretnutí s advokátmi.

M. Kočner s obhajcami už na začiatku hlavného pojednávania pre falšovanie zmeniek v roku 2019 opakovane upozorňovali, že ich porady sú tajne nahrávané. Vychádzali z toho, že ich neustále usádzali do tej istej návštevnej miestnosti, hoci voľné boli aj iné. Podozrivé sa im zdalo aj to, že väzenská stráž cez sklo sledovala, či nehýbu s nábytkom a inými predmetmi v miestnosti. 

Vtedajší právny zástupca Markízy Daniel Lipšic obavy z odpočúvania porád zosmiešňoval. Skeptický k nim bol aj prokurátor Ján Šanta, ktorý postavil M. Kočnera pred súd. Ale v tom čase tomu neveril nikto vrátane médií (ani autor tohto newslettra). K oficiálnemu potvrdeniu odpočúvania došlo až po štyroch rokoch.

Prečo so sťažnosťou nepochodili a čo na tom nesedí. Ústavný súd odmietol sťažnosť pre štyri odlišné dôvody; dva sa vzťahujú špeciálne na obhajcov M. Paru a M. Mandzáka, dva iné na M. Kočnera.

Ústavní sudcovia M. Duriš, L. Duditš a L. Duľa proti obom advokátom využili to, že sami podali v súvislosti s nahrávaním ich porád trestné oznámenie. Podľa trojice sudcov to znamená, že Ústavný súd nateraz nemá právomoc zapodievať sa okolnosťami odpočúvania a treba počkať, čo zistí policajná inšpekcia:

„Vylučuje to právomoc Ústavného súdu, keďže by sa vyriešila bazálna otázka A, či bolo konanie dotknutých orgánov v súlade so zákonom, od odpovede na ktorú potom ako derivát závisí odpoveď na otázku B, či taká protiprávnosť je aj trestným činom,“ napísali do rozhodnutia.