Drobná kriminalita po novom a odpočúvania po starom

Krádeže sa ani teraz neoplatia, ak sa úrady poriadne skoordinujú

Pred pár týždňami niektorí obchodníci informovali, že evidujú zvýšený počet krádeží a vysvetľujú si to novelou Trestného zákona. 

Zvýšila totiž minimálnu výšku škody z 266 na 700 eur. Prisvojenie si oblečenia, elektroniky alebo športového vybavenia za menej než sedemsto eur je naďalej protiprávne, ale už sa nepostihuje ako trestný čin, ale ako priestupok. V priestupkovom konaní je však najvyššia sankcia za krádež 331 eur.

Pretože priestupkový zákon neprešiel systémovými zmenami, tak za priestupky proti majetku v ňom nie sú iné druhy postihov a ani špeciálne ustanovenie o prísnejšom trestaní opakovaných krádeží. 

Ministerstvá spravodlivosti a vnútra už pracujú na systémovej novele priestupkového zákona, ale novinári sa opakovane pýtajú najmä ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), čo s tým dovtedy. Ten avizuje zmeny v priestupkovom zákone, no odmieta, že by pre novelu Trestného zákona narástla takzvaná drobná kriminalita.

Horalkový paragraf

B. Susko dokonca vyhlásil, že po novele sa dajú v rámci trestného práva postihovať aj opakované drobné krádeže. Denníkom Pravda oslovení právnici to vtedy spochybnili.

Ale najmä medzi sudcami sa momentálne živo diskutuje, či v niektorých prípadoch opakované prisvojenie si cudzích vecí za menej než sedemsto eur predsa len nie je trestným činom. Upozornil na to generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície ministerstva spravodlivosti a sudca Mestského súdu Košice Daniel Petričko.

Novelou Trestného zákona z neho vypadlo ustanovenie, podľa ktorého sa ako trestný čin postihovali krádeže bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, ak bol predtým už páchateľ za podobný čin postihnutý. Nemuselo ísť o trestný čin, stačilo, že si prisvojil potraviny za pár eur.

Išlo o takzvanú horalkovú trestnú činnosť. Je to narážka na to, že pred zmenami v Trestnom zákone skončili stovky ľudí vo väzení za opakované krádeže potravín v hodnote niekoľko eur. 

Vo výkone trestu bolo k 7. júlu vyše 1100 odsúdených za tento typ kriminality, ale iba 75 z nich boli odsúdení čisto za horalkovú trestnú činnosť – zvyšok bol odsúdení za súbeh s inými trestnými činmi. 

Právnici skeptickí k ministrovi spravodlivosti teda vychádzajú z toho, že po zrušení ustanovenia o horalkovej kriminalite nie je možné trestne stíhať opakované drobné krádeže do sedemsto eur.

Pokračovací trestný čin krádeže

D. Petričko s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ponúka výrazne iný pohľad. „Ak sa skôr netrestaný páchateľ dopustí opakovaných krádeží, pričom každou z nich spôsobí škodu menej ako 700 eur, pôjde o pokračovací trestný čin, kde sa výška škody sčítava,“ upozornil. 

Najvyšší súd síce v dávnejšej minulosti vykladal Trestný zákon tak, že pri pokračovacom trestnom čine krádeže sa výška škody čiastkových krádeží (takzvaných čiastkových útokov) nesčítava, ale potom zmenil názor. D. Petričko poukázal na neskoršie rozhodnutie, ktoré je súčasťou aj celoštátne záväznej judikatúry. 

„Formulácia ‚trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin‘ (...) znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava,“ uviedol Najvyšší súd. Tento názor dosiaľ nebol prekonaný.