Exriaditeľ SIS M. Aláč: Nesledovali sme kauzy, manipulácie stíhaní sme si všimli náhodou

Generálna prokuratúra zrušila všetky obvinenia v prípade Rozuzlenie, ktoré Národná kriminálna agentúra (NAKA) vlani vzniesla aj bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému a Michalovi Aláčovi. 

Vyšetrovateľ NAKA ich vinil, že spolu s ďalšími ľuďmi údajne zosnovali a podporovali zločineckú skupinu, aby spravodajskými informáciami zdiskreditovali trestné stíhania v exponovaných protikorupčných kauzách, ktoré NAKA vyšetrovala po roku 2020. Obvinenia boli podľa prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu nepodložené.

Podal sťažnosť na ESĽP

MICHAL ALÁČ sa do SIS nedostal politicky, bol jej kariérnym príslušníkom a pracoval v nej 15 rokov. Právnej úprave pôsobenia spravodajských služieb sa dodnes venuje ako vysokoškolský pedagóg. O rozdieloch medzi zbieraním informácií tajnou službou a políciou v minulosti napísal odbornú knihu. 

Prezidentka Zuzana Čaputová ho však pre obvinenie v kauze Rozuzlenie rýchlo odvolala z vedúcej funkcie. S ústavnou sťažnosťou proti tomu neuspel (rozhodnutie je dostupné na webe Ústavného súdu pod číslom I. ÚS 125/2024). 

„Klamal by som, ak by som povedal, že to bolo jednoduché,“ reagoval vo videopodcaste na poznámku, že obratom prišiel o dovtedy úspešnú kariéru. „Správa, že je zadržaný riaditeľ služby obletí celú Európu a v bezpečnostnej komunite celý svet. Pri správe o zbavení obvinení to tak už nie je.“

Potvrdil, že proti odvolaniu z funkcie podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Podozrenia zachytili náhodou

Odmietol, že by sa SIS v roku 2020 cielene zamerala na monitorovanie trestných stíhaní v exponovaných kauzách. „Išlo o vedľajší produkt spravodajskej činnosti zameranej na ochranu hospodárskych záujmov,“ tvrdí. 

Známe je, že SIS so súhlasom súdu odpočúvala auto podnikateľa Petra Petrova, z ktorého sa neskôr stal spolupracujúci svedok. Bude argument o ochrane hospodárskych záujmov platiť, ak sa ukáže, že SIS odpočúvala aj ďalších kajúcnikov? „Čisto hypoteticky, ak by niekto vyťahoval zo spisov informácie, ktoré podliehajú určitému režimu, tak sa môžeme domnievať, že by mohlo ísť o ohrozenie ochrany utajovaných skutočností. V takom prípade tam je daná pôsobnosť SIS,“ reagoval.

M. Aláč argumentuje, že služba vo vzťahu k podozreniam z manipulácie trestných konaní robila to isté čo mnohokrát v minulosti: „Služba si robila iba štandardnú robotu, ale tu to spôsobilo ošiaľ, pretože išlo o exponované kauzy.“

„Môže byť situácia, že ministrovi vnútra prišla informácia, že príslušník Policajného zboru je zapojený do nelegálnej migrácie alebo drogového obchodu. Takéto zistenia by nevadili, správy o nich by boli super – chytili policajtov, vykonávali niečo nezákonné. Lebo by tam bolo niečo hmotné, nejaká kryštalická látka alebo utečenci v dodávke. Tu však bolo také isté podozrenie, že sa vykonáva niečo nezákonné, ale narazili sme na veľkú vlnu odporu,“ vysvetlil podrobnejšie.

Kompetencie tajnej služby

Zdôrazňuje, že SIS nikoho z ničoho neobvinila a iba zhromaždila spravodajské informácie, ktoré naznačovali, že trestné konania môžu byť manipulované.

„Dospeli sme k tomu, že zákonní príjemcovia informácií by o tom mali vedieť a mali by využiť svoje kontrolné právomoci, aby preverili, či naozaj dochádza k manipuláciám alebo dohadovaniu výpovedí. Odkaz zo služby bol skôr v tom zmysle, že preverte, či sú naše informácie naozaj pravdivé a ak áno, prijmite konkrétne opatrenia,“ povedal. 

„SIS zisťuje informácie o hrozbách, nezaujíma nás trestnoprávna kvalifikácia skutku. Veľká časť činnosti sa venuje veciam, ktoré nakoniec ani nie sú trestnoprávne – energetická bezpečnosť, pandémia covid-19. To, či sem chodí príslušník cudzej spravodajskej služby a s niekým sa tu stretáva, nenapĺňa žiadnu skutkovú podstatu trestného činu, ale je to hrozba a spravodajská služba to chce vedieť. My získavame informácie. Nezískavame informácie v prospech alebo neprospech obvineného tak, ako by to podľa zákona mali robiť orgány činné v trestnom konaní. Zisťujeme informácie, či prvotná hrozba, ktorú sme identifikovali je alebo nie je pravdivá. Nekladieme nikomu nič za vinu. Nikoho neobviňujeme. Zistí sa nejaká hrozba. Vyhodnotí sa, či je dostatočne relevantná, aby sme ju odstúpili predsedovi vlády alebo príslušnému ministrovi, spracuje sa spravodajská informácia, zašle sa a príjemcovia nám dajú spätnú väzbu,“ dodal detailnejšie.

„Vždy je problém v ľuďoch.“

Kto by mal podľa M. Aláča skúmať integritu trestných stíhaní? „Orgány činné v trestnom konaní v rámci svojej hierarchie. Majú na to prostriedky. Služba, samozrejme, monitoruje hrozby, ale nie je tu na to, aby dohliadala na integritu trestných konaní.“

Čo však v prípade, že kontrolné mechanizmy v rámci trestného konania zlyhajú? Je to problém zlého zákona alebo ľudí? „Zákonný rámec by bolo dobré zmodernizovať, ale vždy je problém v ľuďoch,“ odpovedal. 

Môže sa potom stať, že niekoho budú stíhať v trestnom konaní, ktoré je podľa spravodajských informácií zmanipulované, ale oficiálne s tým nikto nič nespraví?

„Čisto hypoteticky sa to môže stať. My nemáme priamy dosah na trestné stíhania. Ak však tá (spravodajská) informácia pôjde ministrovi vnútra, policajnému prezidentovi alebo generálnemu prokurátorovi, je vysoko nepravdepodobné, že by došlo k odstíhaniu, pretože by to išlo už na ich politickú alebo trestnoprávnu zodpovednosť.“

Je podľa neho „predčasné“ hodnotiť, či teda zlyhal systém – pripomína, že s výnimkou schválených dohôd o vine a treste sú exponované trestné konania ešte iba v súdnej fáze a súdy sa možno vyjadria aj k ich integrite: „Môže to mať rýchly spád.“

Proxy stíhania na obhajobu

Generálna prokuratúra o Rozuzlení tvrdí, že táto kauze vyzerá akoby mala slúžiť na obhajobu trestne stíhaných príslušníkov NAKA okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu.

Nevyzerá však potom tak isto aj trestné konanie na policajnej inšpekcii, ktoré spochybňuje stíhania v exponovaných kauzách? „Nemyslím si to. Majú to podložené. V Rozuzlení to bolo postavené na tom, že domnievam sa, pravdepodobne, počul som, nečítal som, ale myslím si...,“ odpovedal M. Aláč.

„Informácie (o podozreniach z manipulácie stíhaní, pozn. autora), ktoré sme poskytli, sme mali dostatočne podložené, ale akonáhle sme ich poskytli zákonným príjemcom, tam sa úloha SIS skončila. Domnievam sa, že išlo o obavu z toho, že služba ďalej vykonáva činnosť, čo máme v archívoch, evidenciách a informačných systémoch,“ povedal o tom, ako vníma pointu kauzy Rozuzlenie.

V závere videopodcastu sa tiež vyjadruje ku kontrole spravodajských odpočúvaní, ktorej chabú úroveň nám systematicky vyčíta Európsky súd pre ľudské práva a tiež Výbor ministrov Rady Európy.