Je chyba, že ministerstvo mlčí o dôvodoch dovolania v prospech Kováčika. V iných krajinách vysvetľujú viac

V mnohých krajinách sveta majú ministri spravodlivosti právomoc iniciovať znovuotvorenie právoplatne ukončeného trestného prípadu. Všade je to vnímané ako mimoriadne oprávnenie, ktorého zmyslom je napraviť prípadné chyby, ak si ich súdy nevšimnú alebo sami spôsobia. Aj to sa totiž výnimočne stane. 

Zvyčajne to funguje tak, že pracovníci ministerstva preveria konkrétnu kauzu, spíšu svoje pochybnosti o nej do návrhu pre ministra a ten sa s ním obráti na niektorú z najvyšších súdnych autorít v konkrétnej krajine. 

O znovuotvorení právoplatne ukončeného prípadu najčastejšie nerozhoduje priamo minister, ale sudcovia – buď jeho návrhu vyhovejú a nariadia nové konanie alebo ho odmietnu.

Napríklad v Českej republike súčasný minister spravodlivosti Pavel Blažek podal od svojho nástupu do funkcie v roku 2021 viac než 266 návrhov na opätovné preskúmanie.

V Česku vysvetľujú viac. Na Slovensku sa takýto ministerský návrh volá dovolanie. 

Aj pre dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) v prospech právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika platí, že je to iba návrh pre súd – samotný B. Susko nenariadil v jeho prípade nové konanie. Či sú na to dôvody, rozhodne päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu. 

V porovnaní s inými krajinami je však jeho dovolanie výnimočné – mlčaním o jeho detailoch.

Napríklad v roku 2017 podal vtedajší český minister spravodlivosti Robert Pelikán návrh na opätovné preskúmanie prípadu bývalého poslanca a ministra zdravotníctva Davida Ratha – v jeho neprospech. Minister sa sťažoval, že odvolací súd zrušil odsudzujúci rozsudok, podľa ktorého sa D. Rath podieľal na korupcii a machináciách pri verejnom obstarávaní.

Minister spravodlivosti R. Pelikán vtedy verejne detailne vysvetľoval, prečo si myslí, že odvolací súd pochybil – súviselo to s posúdením zákonnosti odpočúvaní. 

Verejne vysvetľovali svoje snahy o znovuotvorenie spoločensky sledovaných trestných káuz aj ministri pred ním a po ňom. 

Jednou z výnimiek je prípad spred pár mesiacov, keď súčasný český minister spravodlivosti požiadal o opätovné preskúmanie prípadu otčima, ktorý znásilňoval svoju maloletú dcéru – súdy mu uložili iba podmienečný trest, čo je podľa ministra neprimerané. 

V tomto prípade je však nezverejnenie detailov pochopiteľné: „Kompletný text podanej sťažnosti ministerstvo nateraz nebude zverejňovať, pretože obsahuje veľké množstvo citlivých údajov z trestného konania, ktoré dosiaľ neboli mediálne publikované“.

Snahy o znovuotvorenie právoplatne ukončených trestných káuz vysvetľujú ministri aj v iných štátoch Európy. Ale sú aj iné krajiny, ktoré komunikujú iba detaily. 

Napríklad Kanada zverejňuje iba základnú informáciu (napríklad tu a tu), že sa objavili nové informácie, na ktoré predtým súdy nemohli prihliadnuť a minister preto iniciuje znovuotvorenie. Podrobnosti a kontext však potom prinesú tamojšie médiá.

It's a feature, not a bug. Pri Dušanovi Kováčikovi sa ponúka niekoľko dôvodov, pre ktoré by ministerstvo malo vysvetľovať detaily alebo dokonca zverejniť celú dovolaciu argumentáciu.

Prvým je snaha porozumieť tomu, nakoľko vážne sú dôvody, pre ktoré sa k tomu odhodlal. Časť verejnosti síce nezaujímajú žiadne argumenty, pretože pre jednu je D. Kováčik zločinec bez ohľadu na dôkazy alebo kvalitu súdneho procesu a pre druhú časť bude navždy nevinný bez ohľadu na dôkazy alebo kvalitu súdneho procesu.

Ale potom je tu ten zvyšok medzi týmito barikádami. Preň sú tieto detaily dôležité, pretože napovedia, či bolo dovolanie motivované najmä politicky alebo politika v ňom zohrávala vedľajšiu úlohu a kľúčové boli chyby, ktoré podľa ministra nakopili sudcovia Pamela Záleská, Peter Štift, Peter Hatala a Martin Bargel.

Druhým dôvodom je polemika, či minister spravodlivosti môže prerušovať právoplatne uložený trest odňatia slobody pri akejkoľvek chybe, ktorú zistil v trestnom konaní alebo musí ísť o niečo naozaj vážne.