Justičné chucpe II. a ku kritike z Denníka N
Týždenný newsletter z 21. apríla 2024.
Jána Mazáka odvolali a teraz si to žiada vyjasniť právomoci predsedu, aby sa to neopakovalo
Súdna rada v utorok odvolala Jána Mazáka z predsedníckej funkcie, dôvodom boli podozrenia z lustrácie sudcov.
J. Mazák reagoval, že podá ústavnú sťažnosť, pretože obvinenia sú podľa neho nepravdivé a kolegovia mu vraj neposkytli dostatok času, aby na ne kvalifikovane reagoval. V utorok preto odišiel z rokovania Súdnej rady o návrhu na svoje odvolanie. V nasledujúcich dňoch poskytol rozhovory pre TA3 a RTVS.
J. Mazák nateraz ostal radovým členom Súdnej rady, no vládna koalícia sa ho v parlamente chystá odvolať.
Justičné chucpe. Po odoslaní ostatného newslettra z 14. apríla som zapochyboval, či použitie pojmu chucpe v jeho názve nebolo príkre. Hebrejský výraz chucpe označuje špecifický druh opovážlivosti, niečo ako zmes drzosti, spupnosti, cynizmu a arogancie – najčastejšie sa chucpe ilustruje ako mladík, ktorý je súdený za vraždu matky a otca, ale od súdu žiada oslobodenie, pretože je sirota.
Nakoniec si myslím, že to bol vhodne použitý pojem. Presvedčili ma o tom udalosti z pondelka a utorka, a postoje Jána Mazáka.
Najprv rozhodol, že návrh na svoje odvolanie nezaradí na utorkové zasadnutie Súdnej rady, ale až o mesiac neskôr. V utorok to už neplatilo. Vznikol z toho organizačný chaos. Napríklad člen Súdnej rady Lajos Mészáros vysvetľoval, že o návrhu na odvolanie predsedu nehlasoval, pretože sa naň nepripravil, keďže sa spoliehal na pondelkové rozhodnutie J. Mazáka, že prerokovanie návrhu sa posunie o mesiac.
Potom to bola dotknutosť J. Mazáka, keď člen Súdnej rady a predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko vyjadril obavy, „aby zo spisov neostalo iba torzo“, ak J. Mazák ostane naďalej vo funkcii.
P. Šamko pripomenul, že obžalovaní v trestnom konaní majú na prípravu na pojednávanie päť pracovných dní, hoci by čelili 200-stranovej obžalobe.
J. Mazák sa ohradil, že nikdy nikomu nedal zámienku pre podozrenie, že by manipuloval so spismi a požiadal členov Súdnej rady, aby jeho odvolanie nepripodobňovali k trestným konaniam. Ibaže to bol práve on, ktorý svoje odvolanie pripodobnil k trestnému konaniu, aby ilustroval, že aj obžalovaní majú viac času na prípravu na pojednávanie.
A vrcholom bol postoj J. Mazáka v momente, keď to vyzeralo, že prerokovanie jeho odvolania by sa posunulo o týždeň, aby mal aspoň päť pracovných dní na prípravu. Reagoval, že mu to zrejme stačiť nebude a či by sa predsa len nedalo rokovanie posunúť aspoň o tri týždne. Vysvetľoval to aj pozvánkou na oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.
Počas diskusie som bol prítomný v rokovacej miestnosti Súdenej rady a atmosféra medzi členmi sa v tom momente citeľne zmenila.
Členka Súdnej rady sudkyňa Marcela Kosová zvýšeným hlasom reagovala, že vzhľadom na prístup J. Mazáka kompromis s piatimi pracovnými dňami navyše berú naspäť a trvajú na okamžitom prerokovaní návrhu na jeho odvolanie.
Člen Súdnej rady sudca Marián Fečík žiadal, aby bolo do zápisnice vyslovene zaprotokolované, že J. Mazákovi bol ponúknutý dodatočný čas, ale nevyužil ho.
Tento postoj odvolávaného predsedu očividne zaskočil aj tých členov Súdnej rady, ktorí mali a majú k návrhu na jeho odvolanie rezervovanejší postoj, a žiadali najprv vyjasniť, za akých okolností má predseda Súdnej rady právomoc zisťovať informácie o sudcoch od polície.
Napríklad člen Súdnej rady advokát Andrej Majerník najprv avizoval, že ak J. Mazák nedostane dostatok času na prípravu, tiež odíde z rokovania. Ale potom, čo pohrdol piatimi pracovnými dňami navyše, A. Majerník na rokovaní Súdnej rady ostal a zapojil sa do diskusie, ale nakoniec nehlasoval.
Na debatu o právomociach už asi bolo neskoro. Návrh na odvolanie J. Mazáka na deviatich konkrétnych prípadoch ilustroval, že odkedy sa v roku 2020 ujal funkcie, podľa navrhovateľov opakovane zneužíval právomoc, ktorá mu nepatrí – poza chrbát Súdnej rady nechával lustrovať informácie o sudcoch.
V dvoch z deviatich doteraz identifikovaných prípadov sa k tomu odhodlal iba na základe anonymného podnetu. V ďalšom prípade prišiel podnet obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu alebo papierového doplnenia.
Oprávnenie lustrovať sudcov podľa zákona patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, ktoré preverujú napríklad majetky sudcov.
Žiaden z členov Súdnej rady v utorkovej diskusii nezľahčoval podozrenia proti J. Mazákovi.
Členovia A. Majerník a Lucia Berdisová skúsili otvoriť debatu, za akých okolností môže predseda Súdnej rady zisťovať informácie o sudcoch od polície aj bez toho, aby o tom informoval radu – aby tak bolo zrejmé, čo z návrhu na odvolanie je naozaj prekročenie právomoci predsedu.
No bolo očividné, že členovia Súdnej rady zvolení samotnými sudcami vnímajú lustrácie za tak veľký prešľap, že o takúto debatu v tom momente nestoja. Vysvetľovali, že odvolanie je pri takýchto podozreniach minimum.
Peter Šamko pripomenul, že napríklad podozrenia z neoprávnených lustrácií novinárov a iných osôb v ére predchádzajúcich vlád Smeru mali trestnoprávnu dohru (autor newslettra patrí k poškodeným v trestnom konaní v súvislosti s tzv. lustráciami, pozn.). Spomenul, že v Českej republike čelil sudca disciplinárnemu stíhaniu za to, že v informačnom systéme súdu vyhľadával údaje o svojich dlžníkoch a iných osobách a konaniach, ktoré nemali súvis s jeho rozhodovacou činnosťou. Nedávno Najvyšší správny súd ČR disciplinárne konanie zastavil, pretože sudca sa dobrovoľne vzdal funkcie.
Sám P. Šamko patril k sudcom, o ktorých J. Mazák zisťoval, či ich rieši polícia. Na rokovaní povedal, že v čase, keď tento pokyn predseda Súdnej rady podľa spisu vydal, tak ho skutočne kontaktovali „ľudia, ktorí tvrdili, že sú od polície“. „Obrátili sa na mňa, že J. Mazák na mňa niečo hľadá,“ povedal P. Šamko.
Viaceré podozrenia z lustrácie sú citlivé pre ich spoločenský alebo politický kontext. Napríklad pokyn na zisťovanie policajných informácií o P. Šamkovi pochádza z obdobia, keď J. Mazák čelil prvému návrhu na odvolanie a P. Šamko bol jedným z jeho predkladateľov.
Pokyn na preverenie sudkyne Okresného súdu Malacky zas predseda Súdnej rady vydal dva týždne potom, čo táto sudkyňa nariadila uzemniť vrtuľník ministerstva vnútra pre pochybnosti o zákonnosti jeho obstarania v ére ministra Romana Mikulca (OĽaNO).
V inom prípade zas išlo o preverenie nepodpísaného podnetu proti sudkyni Okresného súdu Galanta, ktorá je dcérou obhajcu vplyvného podnikateľa z éry prechádzajúcich vlád Smeru Jozefa Brhela st.
Za odvolanie J. Mazáka z funkcie nakoniec hlasovalo sedem z deviatich sudcovských členov rady. Sudcovia Peter Bebej a Ján Gandžala sa zdržali. Na odvolanie bolo treba desať hlasov. Návrh však podporili traja členovia Súdnej rady, ktorých tam nedávno vymenovala vláda – advokáti Magdaléna Hromcová a Martin Bezák, a notárka Ludmila Joanidisová.
Čakanie na „deň po tom“. V utorok síce nebol pre vyhrotenú atmosféru priestor na debatu o právomociach predsedu Súdnej rady, no pre dôveryhodnosť inštitúcie bude dôležité si ňou prejsť. Pred týždňom som k tomu napísal:
„Veľavravné bude to, čo bude ‚deň po tom‘. (...) Vo verejnej debate sa určite objavia interpretácie, že ide o mocenskú snahu zbaviť sa ‚dobrého‘ predsedu Súdnej rady, ktorá súvisí s kritickými prejavmi vládnej moci na jeho adresu a výmenou vládnych nominantov v rade. Ak členovia Súdnej rady J. Mazáka z funkcie odvolajú, bude dôležité sledovať ich ďalšie kroky. Práve tie totiž prezradia najviac o úprimnosti ich súčasných úmyslov.
Podozrenia, ktoré formulujú v návrhu na odvolanie sú totiž tak vážne, že po prípadnom odvolaní J. Mazáka by mal nasledovať interný audit, aby sa zistilo, v koľkých podobných prípadoch došlo k využitiu lustračného oprávnenia bez toho, aby o tom rozhodla Súdna rada alebo kontrolná komisia. A tiež to, aké informácie predseda Súdnej rady zhromaždil a čo sa s nimi potom dialo.
Súdna rada by mala zároveň okamžite prijať vnútorné samoregulačné pravidlá, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií.“
„Určite budeme robiť audit,“ povedala M. Kosová v relácii Teraz takto. „Vyzerá to tak, že bude podané aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ dodala. Podrobnosti auditu ani trestného oznámenia zatiaľ nie sú známe.
Debata, o ktorú sa v utorok pokúsili L. Berdisová a A. Majerník súvisí s druhým bodom – prijatím pravidiel, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií.
Zatiaľ nevedno, či vôbec a kedy sa k nej Súdna rada vráti.
„Záver o lustráciách je prisilný,“ povedala L. Berdisová a vysvetľovala, že problém je nejednoznačný právny základ, o ktorý sa J. Mazák opieral pri zisťovaní informácií.
O čo ide? Lustračné oprávnenie patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, no sám predseda Súdnej rady má oprávnenie iniciovať disciplinárne stíhanie sudcu a „na tento účel“ podľa zákona smie on sám vyžadovať informácie aj z trestných spisov.