K raziám stále chýbajú štandardy a sudcovia by radi zrušili limit na liekové výnimky
Týždenný newsletter Bez názvu z 18. augusta 2024.
Keď prišli baranidlom pre oligarchov, pohorešných bolo menej
Polícia ešte v sobotu 3. augusta v noci vykonala údajne protidrogovú raziu v bratislavskom klube Kácečko. Viaceré médiá o nej informujú otvorene kriticky po svedectvách hostí (tu, tu, tu, tu, tu, tu alebo tu), že zasahujúci príslušníci sa správali hrubo a nasadenie asi tridsiatky kukláčov pôsobilo neprimerane.
Orgány presadzujúce právo sa spätne ani nedokázali zhodnúť, čí zásah to bol – podľa denníka SME bratislavská krajská polícia tvrdí, že si ju prizvala finančná správa; tá to podľa novín popiera a za organizátora záťahu označuje políciu.
Chýbajú štandardy. Tento prípad po čase opäť pripomenul, že nám chýbajú štandardizované pravidlá razií na miestach s výskytom veľkého počtu náhodne zúčastnených osôb, ktoré nie sú z ničoho podozrivé; pravidlá, s ktorými by sa mohol ktokoľvek oboznámiť a spätne sa pýtať, prečo sa práve ten-ktorý zásah od nich odklonil. Podrobnejšie som o tom písal vo vydaní Bez názvu z 12. novembra 2023:
„Áno, zjavne išlo o prehnaný a ostentatívny zásah, ale čo s tým, ak podobne ostentatívne zásahy boli doteraz legitimizované? Problém je to vo všetkých prípadoch. Ale pred tromi alebo štyrmi rokmi to nebolo v centre záujmu, pretože sa to dialo tým ‚zlým‘.
Ani teraz sa však v debate neobjavuje názor, čo s tým urobíme, aby sme tomu v budúcnosti predišli. Už v minulosti som tu písal, že v súvislosti s ostentatívnymi zásahmi sú dôležité predvídateľné a kontrolovateľné pravidlá. Policajti, s ktorými som sa o tom v priebehu toho času bavil, hovoria, že to je náročné, pretože vždy v tom bude veľká dávka subjektivity, každý totiž vníma riziká konkrétnej akcie rôzne.
Ale to neznamená, že by sme sa nemali pokúsiť aspoň o guideline, ktorý nám napovie, kde sú hranice takej subjektivity. Aj v medicíne sa objavujú nepredvídateľné komplikácie, ale napriek tomu sa ako spoločnosť usilujeme o štandardizovanie postupov.“
Ako sa zhodli Monika Tódová a Tibor Gašpar. V tom newslettri z vlaňajška som spomenul aj obraz z hry A Man for All Seasons od Roberta Bolta, ktorý končí slovami: „Áno, dal by som aj diablovi možnosť využiť právo v jeho vlastný prospech. Pre svoju vlastnú bezpečnosť.“
Pri čítaní správ o razii v Kácečku som si naň spomenul opäť, pretože veľmi konkrétne ukazujú selektívny prístup pri interpretácii bezprávia – závisí najmä od sympatií alebo antipatií s obeťou.