Metadáta majú slúžiť na objasňovanie priestupkov. Nedopadne to dobre

V rozpore s rozhodnutiami súdov

Už na aktuálnej schôdzi parlamentu poslanci prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Ujal sa preň názov lex atentát.

Jedna zo zmien súvisí so snahou postihovať urážlivé komentáre a nenávistné prejavy na internete ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. 

Vláda navrhuje, aby polícia získala novú právomoc. „Pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby“ by bola oprávnená vyžadovať od telekomunikačných firiem „údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie“. Polícia by na to potrebovala „predchádzajúci súhlas prokurátora“.

Takto napísaný návrh nie je dobrý. Napríklad nespĺňa podmienky, ktoré ešte v roku 2020 definoval Ústavný súd na to, aby mohli orgány presadzujúce právo získavať telekomunikačné dáta.

Návrh je nevídaný aj v celoeurópskom meradle. Je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napríklad 41. a nasledujúce body tu; 27. až 45. bod tu, ale tiež v podstate celý rozsudok; 48. až 63. bod tu; a dôležitý je aj tento celý rozsudok). 

Ale jeho mimoriadnosť spočíva aj v čomsi inom – možno totiž práve sledujeme začiatok zmeny spoločenskej dohody o narábaní s citlivými telekomunikačnými dátami. Prvýkrát vo vyše dvadsaťročnej histórii celoeurópskej regulácie telekomunikačných dát je tu návrh, aby sa tieto dáta používali bez časového obmedzenia aj na objasňovanie menej závažnej protiprávnej činnosti. 

Spoločenská dohoda v Európskej únii ešte stále znie tak, že tieto dáta sa smú využívať iba na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti alebo predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Teda nie pri objasňovaní akejkoľvek protispoločenskej činnosti, nie pre objasňovanie priestupkov.

Toto dlhoročne platné východisko potvrdzujú aj posledné dostupné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ale je možné, že aj tu dôjde k postupnej zmene. Inštitúcie Únie sú totiž tiež pod tlakom, aby zakročili proti narastajúcej online nenávisti, pretože samotné sociálne siete a iné digitálne platformy sú k nej pasívne. Inak povedané, je možné, že sme sa ocitli v takom štádiu spoločenského vývoja, že online nenávistné prejavy budú vyhodnotené ako „hrozba pre verejnú bezpečnosť“.

Či sa Súdny dvor vyberie touto cestou, napovedia napríklad odpovede na otázky Holandska. Ešte pred dvomi rokmi totiž tamojší Najvyšší súd položil otázku, či si pojem „závažná kriminalita“ v súvislosti s používaním telekomunikačných dát môže definovať každý členský štát samostatne alebo je to spoločný pojem pre celú Úniu. Ešte nebol prednesený návrh odpovede na túto otázku. 

Čo hovorí Ústavný súd. Zaujímavé je, že vláda Smeru, Hlasu a SNS pri príprave lex atentát nerešpektovala rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré iniciovali sami poslanci vtedy opozičného Smeru v roku 2020 v súvislosti s využívaním telekomunikačných dát na trasovanie kontaktov pri šírení ochorenia covid-19.