Možno najzbytočnejšie vydanie tohto newslettra

Je pravdepodobné, že vo veľmi krátkej dobe bude toto vydanie neaktuálne, pretože Ústavný súd zverejní odôvodnenie svojho rozhodnutia, podľa ktorého je väčšina z februárových noviel trestných predpisov v poriadku. 

Na tomto mieste už niekoľko rokov kritizujem, ak sú súdne rozhodnutia chválené alebo hanené bez toho, aby boli známe ich odôvodnenia. 

Špeciálne v tomto prípade pritom existuje niekoľko otázok, ktoré zodpovie až odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu a dovtedy poctivá odpoveď znie, že nevieme.

Premlčanie otvorených káuz

Jedna z nich súvisí s premlčacími dobami. Ústavný súd totiž zrušil prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové kratšie časy uplatňovali aj spätne – ale z vyjadrení predsedu súdu Ivana Fiačana vyplýva, že to samo osebe nebol problém. 

Toto ustanovenie zrušili, pretože podľa Ústavného súdu bolo príliš tvrdé tým, že na staré prípady sa plošne uplatňovali nové premlčacie doby, hoci podľa Ústavného súdu existujú aj prípady, v ktorých by boli pre obvinených výhodnejšie tie staré. Podrobnosti budú až v odôvodnení rozhodnutia.

Prečo sa bez neho nedá pohnúť ďalej, sa dá vysvetliť na rozhodnutiach českého Ústavného súdu. Ešte pred tridsiatimi rokmi rozhodol, že parlament môže aj spätne naťahovať alebo skracovať premlčacie doby a nie je to porušením Ústavy. Ibaže išlo o výnimočnú situáciu – zákon o protiprávnosti komunistického režimu prijatý po revolúcii v roku 1989.

Teraz český Ústavný súd rozhoduje inak. V roku 2020 rozhodol, že premlčacia doba je súčasťou trestnostia parlament ju nemôže spätne hocako meniť.

Či je premlčacia doba súčasťou trestnosti, je dôležité aj pre slovenský kontext. Pretože aj podľa našej Ústavy platí, že trestnosť činu sa posudzuje podľa ktorejkoľvek právnej úpravy, ktorá platila kedykoľvek počas trestného konania a je pre obvineného najvýhodnejšia.