Možnože už horíme v pekle. Ale všetci, pretože sme toto dopustili klanovým prístupom

Titulok odkazuje na posledný bod tohto newslettra.

Ďalšie dejstvo vojny v bezpečnostných zložkách

Minulý týždeň som suspendovanie siedmich príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu spomenul iba medzi drobkami. Zle som to odhadol. Nakoniec to bola jedna z hlavných udalostí posledných dní.

Vo štvrtok Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenie, ktoré umožnilo Brankovi Kiššovi pokračovať vo funkcii viceprezidenta polície napriek zrušeniu jeho funkcie a preveleniu do Banskej Bystrice. 

B. Kišš, ale aj J. Čurilla s kolegami totiž od prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Matúša Harkabusa získali ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V súvislosti s takzvanou vojnou v bezpečnostných zložkách podali trestné oznámenie na kolegov a nadriadených z druhého názorového tábora. Podľa M. Harkabusa má oznámenie takú kvalitu, že ich treba chrániť pred prepustením alebo inou odvetou. Podrobnosti oznámenia však nie sú verejne známe.

Podľa zákona treba na suspendovanie, prepustenie alebo preradenie whistleblowera na inú funkciu súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) oň nežiadal, ale J. Čurillu s kolegami suspendoval, pretože sú trestne stíhaní.

Viceprezidentskú funkciu B. Kišša zas zrušil a prevelil ho z policajného prezídia v Bratislave inam. M. Šutaj Eštok sa bráni, že postupoval v súlade so zákonom o štátnej službe policajtov. Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová oponuje, že ministerstvo malo pýtať súhlas.

Sudca Mestského súdu Bratislava IV Michal Kubiš tiež argumentuje, že ministerstvo súhlas potrebovalo, ale nepýtalo a tak podľa neho ide o „sporné pracovnoprávne úkony“. Podľa zákona o ochrane whistleblowerov je totiž neodsúhlasený pracovnoprávny úkon neplatný; ak na ňom zamestnávateľ napriek tomu trvá, čo je aj tento prípad, tak o tom rozhoduje súd.

Sudca M. Kubiš argumentuje, že rešpektovanie sporného personálneho rozkazu by B. Kišša poškodilo, pretože by musel dochádzať do Banskej Bystrice, čo má ďaleko z domova a prišiel by tiež o „práva a oprávnené záujmy, ktoré mu vyplývajú z jeho služobného pomeru, funkcie a pracovného miesta“. 

Krátko po zverejnení neodkladného opatrenia sa ministerstvo vnútra pohoršovalo, že Mestský súd Bratislava IV chyboval, keď vydal rozhodnutie bez toho, aby predtým ministerstvu poslal na vyjadrenie návrh na jeho vydanie. Táto kritika je smiešna, pretože pointou neodkladného opatrenia je vo väčšina prípadov práve to, že pre protistranu je prekvapením. Preto ani zákon nevyžaduje, aby sa návrh na jeho vydanie protistrane doručoval. 

Následne však minister M. Šutaj Eštok prišiel so zmysluplnejším argumentom – Mestský súd Bratislava IV podľa neho nemal právomoc vydať neodkladné opatrenie. Jednoduché vysvetlenie znie tak, že mestský súd je civilný súd, ale rozkazy o suspendovaní J. Čurillu s kolegami a rozkaz o prevelení B. Kišša sú administratívnymi rozhodnutiami a ich zákonnosť preto bude posudzovať nie civilný, ale administratívny súd – Správny súd v Bratislave.

Právny zástupca policajtov – whistleblowerov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons oponuje, že civilný súd v tomto prípade mal právomoc vydať neodkladné opatrenie, pretože ide o antidiskriminačný spor, čo vyplýva aj priamo zo zákona o whistlebloweroch. P. Kubina na rokovaní ústavnoprávneho výboru parlamentu povedal, že návrhy na vydanie neodkladného opatrenia podali aj za ďalších policajtov – whistleblowerov a rozhodnú o nich rôzni sudcovia, čiže existuje priestor, že prípad posúdia rôzne.

Táto téma sa tak rýchlo vyvíja, že je ťažké formulovať zovšeobecnenia, ale risknem to a pár skúsim. Nateraz sa zdá, že existuje niekoľko problematických bodov: 

• Interpretácie rozhodnutia niektorými médiami a parlamentnou opozíciou, a formovanie nesprávnych očakávaní verejnosti,
• formulácia samotného neodkladného opatrenia v porovnaní s iným podobným rozhodnutím, ktoré vyzerá zmysluplnejšie,
• otázka, či špecifické postavenie príslušníkov ozbrojených zborov ovplyvňuje ich možnosti brániť sa proti podozreniam z odvety za whistleblowing.

Problematická interpretácia. Rozhodnutie sudcu Michala Kubiša parlamentná opozícia a časť médií interpretujú tak, že prevelenie B. Kišša vyhodnotil ako nezákonné a zrušil personálny rozkaz o prevelení. V skutočnosti nič nezrušil a navyše sám sudca sa v rozhodnutí vyhýba silným vyjadreniam o nezákonnosti, opakovane hovorí o „spornom“ personálnom rozkaze alebo „spornom“ pracovnoprávnom úkone.

Je to dôležité rozlišovať, pretože spor o samotné personálne rozkazy a ich prípadné zrušenie je ešte iba na začiatku (policajti proti nim podali odvolania, M. Šutaj Eštok ich pravdepodobne zamietne a potom bude nasledovať konanie na Správnom súde v Bratislave).