Naozaj im nehrozí odplata? Bývalí policajti uspeli s azylovými žalobami v Bosne a Hercegovine
Súd Bosny a Hercegoviny vyhovel žalobám trestne stíhaných bývalých policajtov Jána Kaľavského a Mariána Kučerku, ktorí v krajine žiadajú o azyl. Obávajú sa, že na Slovensku im hrozí odplata za ich činy a postoje v takzvanej vojne v bezpečnostných zložkách a zlé zaobchádzanie v slovenských väzniciach.
Ministerstvo bezpečnosti Bosny a Hercegoviny ich žiadosti o utečeneckú ochranu ešte vlani zamietlo. Súd tieto rozhodnutia zrušil.
Krátko potom ministerstvo vydalo nové rozhodnutia, ktoré sú totožné s tými zrušenými. Na výhrady súdu nereagovalo. J. Kaľavský a M. Kučerku podali nové žaloby, o ktorých zatiaľ súd nerozhodol.
Kým prípady nie sú definitívne uzatvorené, môžu ostať v Bosne a Hercegovine.
O prvej žalobe J. Kaľavského súd rozhodol 15. decembra 2023. V prípade M. Kučerku tento rok 13. februára. Oba rozsudky sú dostupné v bosnianskej srbčine na tomto a tomto odkaze, ich anonymizovanú verziu sprístupnil súd minulý týždeň podľa tamojšieho zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Súd Bosny a Hercegoviny sídli v Sarajeve. Aj keď to nemá v názve, v podstate ide o štátny najvyšší súd, okrem iného rozhoduje administratívne spory s vládnymi inštitúciami.
Pri zamietnutí azylu argumentujú aj súdnou mapou
Rozhodnutia prijali dva odlišné trojčlenné administratívne senáty. Šesť sudcov dospelo v oboch prípadoch k totožnému názoru, že „v odôvodnení rozhodnut[í] chýbala odpoveď na otázku, či je strach žalobc[ov] z prenasledovania v krajine pôvodu opodstatnený“.
Niekdajší policajti tvrdia, že prenasledovanie im hrozí. Bosniansky azylový zákon totiž považuje za prenasledovania aj „neprimerané alebo diskriminačné“ trestné stíhanie a trest v krajine pôvodu, a tiež „odopretie práva na súdnu ochranu, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému trestu“. J. Kaľavský a M. Kučerka tvrdia, že trestné stíhanie vedené na Slovensku proti nim túto definíciu spĺňa.
Minister bezpečnosti Nenad Nešić pri zamietnutí žiadostí o azyl argumentoval, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a žiadne medzinárodné pozorovania podľa neho nenasvedčujú, že by tu dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a väzni by boli vystavení neľudskému zaobchádzaniu.
Odvolal sa na správu amerického ministerstva zahraničných vecí o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku a údaje Európskej komisie, podľa ktorých je Slovensko medzi krajinami s najkratším časom vyšetrovacej väzby v Únii.
V rozhodnutiach pripomenul, že slovenské orgány presadzujúce právo začali po roku 2020 rozsiahle vyšetrovania korupcie a zneužívania právomocí, a vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati) presadila novú súdnu mapu „s cieľom zvýšiť efektívnosť a integritu súdnictva“.
N. Nešić tvrdí, že expolicajti sa subjektívne môžu cítiť ohrození, no podľa neho táto obava nie je objektívne podložená.
K správe o porušovaní práv sa nevyjadrili
Obaja azylanti v žalobách poukazovali na to, že takáto argumentácia ministerstva je neúplná, pretože ignoruje kritické správy o slovenských väzniciach z Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, sťažnosti prijaté Európskym súdom pre ľudské práva v súvislosti s nespravodlivosťami pri trestných stíhaniach a zlých podmienkach vo väzniciach, rozhodnutia slovenského Ústavného súdu, ale tiež politický kontext trestných stíhaní po roku 2020 a priebeh trestných konaní J. Kaľavského a M. Kučerku.
Z rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ani podľa súdu na odmietnutie azylu nestačí všeobecné hodnotenie politickej situácie na Slovensku a ministerstvo bezpečnosti musí konkrétne preukázať, že expolicajtom na Slovensku nehrozí nespravodlivé odsúdenie: „Napadnuté rozhodnutie ministerstva neobsahuje vysvetlenie, na základe ktorého by bolo možné bez dôvodných pochybností usúdiť, že žalobca je v krajine pôvodu chránený.“
Súd sa priklonil aj ku kritike, že ministerstvo nevysvetlilo, prečo pri hodnotení situácie na Slovensku vychádzalo iba z niektorých zdrojov a iné, kritické k dianiu v krajine, prehliadlo.