Nová taktika proti Žilinkovi. Aj s obžalobou Výboha sa uponáhľali

Polícia a špeciálna prokuratúra majú nový postup, ako dostať spoločensky sledované prípady na súd bez toho, aby do nich zasiahol generálny prokurátor Maroš Žilinka cez známy paragraf 363 trestného poriadku.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda ho považuje za nesprávny.

Postup spočíva v tom, že polícia a špeciálna prokuratúra najprv otáľajú s rozhodovaním o sťažnosti proti obvineniu a keď už sa k tomu prokurátor dostane, tak rýchlo podá obžalobu na súd. Obhajcom už neostane čas, aby sa obrátili na generálneho prokurátora.

Vyzeralo to tak aj v Súmraku

Začiatkom augusta to presne tak vyzeralo v prípade Súmrak, kde predseda strany Smer Robert Fico a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák sú stíhaní za vyzvedanie daňového tajomstva v súvislosti s nezrovnalosťami pri podnikaní lídra OĽaNO Igora Matoviča a bývalého prezidenta Andreja Kisku.

V ich prípade podľa generálnej prokuratúry vyšetrovateľ najprv zbytočne meškal s predložením ich sťažností proti obvineniu prokurátorovi. Nakoniec skončil vyšetrovanie a navrhol ich obžalovať bez toho, aby o sťažnostiach rozhodol prokurátor.

„Akoby v tomto nie úplne štandardnom postupe išlo o ‚vyšachovanie‘ generálneho prokurátora z hry,“ komentoval to nedávno pre Pravdu dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Prokurátor nakoniec sťažnosť Fica a Kaliňáka zamietol, ale obžalobu na nich ešte nepodal.

Teraz sa ukázalo, že polícia a špeciálna prokuratúra rovnakú taktiku použili už vlani pri obžalobe podnikateľa Miroslava Výboha. Stíhaný je za korupciu, ale jeho obvinenie vyznieva nepresvedčivo.

Generálna prokuratúra zistila, že v jeho prípade sa s obžalobou „v rozpore so zákonom“ a „neštandardne“ uponáhľali.

Bránia sa lehotami vyšetrovania

Každý obvinený môže podať sťažnosť proti obvineniu. Rozhoduje o nej prokurátor. Sťažnosť je nástroj, ktorý má pomôcť vychytať nezákonnosti, ktoré sa môžu objaviť pri vyšetrovaní.

„Takéto sťažnosti sa majú vybaviť bezodkladne a nie rozhodovanie o nich naťahovať zdržiavaním spisov,“ vysvetľuje Burda.

Trestný poriadok však žiadnu lehotu na vybavenie sťažnosti nemá.

Špeciálna prokuratúra práve pri kritike vyšetrovania prípadu Súmrak prišla s argumentom, že stačí, aby o sťažnosti rozhodla kedykoľvek počas štyroch, respektíve šiestich mesiacov, čo sú podľa zákona maximálne lehoty vyšetrovania.

Burda s tým nesúhlasí. „Vyšetrovanie má predsa prebiehať aj za súčinnosti obhajoby, hľadajú sa dôkazy proti obvineným aj v ich prospech. Rozhodnutie o sťažnosti proti obvineniu by teda malo skončeniu vyšetrovania jednoznačne predchádzať,“ povedal pre Pravdu.

V štandardných podmienkach totiž môže byť rozhodnutie prokurátora o sťažnosti podnetné čítanie, ktoré môže vyšetrovanie posunúť vpred - môže z neho vyplynúť, že treba ísť preveriť nový dôkaz alebo dejovú líniu.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského však priznáva, že v zákone to takto napísané nie je, ale „vyplýva to z fungovania spravodlivého transparentného trestného konania“.

Dlho nič a potom rýchla obžaloba

V prípade trestného stíhania Výboha podal jeho obhajca sťažnosť proti obvineniu vlani 6. augusta, dva dni po jeho vznesení.

Vyšetrovateľka Monika Barčáková ju u seba držala 45 kalendárnych dní a prokurátorovi Ondrejovi Repovi ju predložila až 21. septembra. Repa mal sťažnosť k dispozícii ďalších 61 kalendárnych dní a nerozhodol o nej.

Na porovnanie, v kauze Súmrak polícia a špeciálna prokuratúra zdržiavali rozhodovanie o sťažnosti kratšie a generálna prokuratúra to vyhodnotila ako prieťahy.