Odďaľujú zverejnenie? V čom nesedí prezidentkin argument o lehotách

Neštandardná situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, vyplýva z návrhu prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorým žiada od Ústavného súdu, aby pozastavil účinnosť noviel trestných predpisov, hoci ešte nevyšli v Zbierke zákonov. 

Snaží sa tak zabrániť tomu, aby vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS prípadným odkladaním publikácie noviel v zbierke docielila, že Ústavný súd sa k pozastaveniu ich účinnosti nestihne vyjadriť. Znamenalo by to, že 15. marca nadobudnú účinnosť. 

Ak budú účinné čo i len jediný deň, na všetky trestné stíhania sa budú uplatňovať nové premlčacie lehoty a miernejšie výšky škôd, a to aj v prípade, že by Ústavný súd neskôr konštatoval, že novely sú protiústavné. 

Ústavný súd doteraz vždy rozhodoval iba o zákonoch, ktoré boli platné a doteraz sa to vykladalo tak, že zákon je platný vtedy, keď je publikovaný v Zbierke zákonov. 

Prezidentka v návrhu (strana 49 a nasledujúce) nabáda súd k tomu, aby účinnosť noviel pozastavil napriek tomu, že v zbierke zverejnené nie sú a argumentuje, že pretrvávajúce nezverejnenie je podľa nej neobvyklé. „Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol [19. februára 2024] už publikovaný v Zbierke zákonov, čo sa však nestalo,“ tvrdí Z. Čaputová. V návrhu ďalej píše, že vláda „uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby Ústavný súd nemohol plniť úlohu, ku ktorej je povolaný“. 

„Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavn[ému] súd[u] (...) neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má Ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ píše v návrhu.

Novely trestných predpisov neboli zverejnené v Zbierke zákonov ani vo štvrtok 22. februára, čo je šiesty kalendárny a štvrtý pracovný deň od ich podpisu Z. Čaputovou. 

Vo verejnej diskusii sa ujala interpretácia, že je to neštandardná situácia. 

Dáta o rýchlosti publikácie zákonov to nepotvrdzujú. Zbystriť pozornosť podľa nich bude treba, ak novely trestných predpisov nebudú v zbierke uverejnené ani koncom budúceho týždňa. Aj to sa môžu pokúsiť predstavitelia koalície odbíjať argumentom, že predpis je rozsiahly – na 75 stranách novelizuje 18 rôznych zákonov. Dá sa to porovnať iba s jediným zrýchleným zákonom od roku 2010 a jeho publikácia trvala deväť dní.

Z pohľadu verejnej mienky nemusí byť týždeň hore-dole významný rozdiel, no dôležité je to pre konanie a rozhodnutie Ústavného súdu. Ak totiž táto situácia nie je výnimočná, potom by bolo treba hľadať iný argument, aby Ústavný súd výnimočne pristúpil k predbežnému posudzovaniu zákona, ktorý ešte nie je zverejnený v Zbierke zákonov.

Čo ukazujú dáta

Údaje o rýchlosti publikácie posledných dvesto schválených a prezidentkou podpísaných zákonov ukazujú, že 77 percent z nich vyšlo v Zbierke zákonov až po troch dňoch od podpisu prezidentkou. V priemere to trvalo asi týždeň. Ide o zákony prijaté od októbra 2022.

Viac ako sedem dní trval publikačný proces pri 93 zákonoch. Ide o čas medzi podpisom prezidentky a zverejnením v Zbierke zákonov.

K rovnakým výsledkom prišli aj iné analýzy. Už v nedeľu na tomto webe vyšiel týždenný newsletter, ktorý na základe analýzy tridsiatich naposledy podpísaných zákonov ukázal, že v priemere ich zverejnenie trvalo deväť dní od podpisu. Do 72 hodín vyšlo 12 zákonov, čo je 40 percent.

Vývojár Filip Likavčan s kolegom cez týždeň analyzovali všetky zákony prijaté v rokoch 2020 až 2023. Priemerná dĺžka publikácie im vyšla tiež na sedem dní.

Denník Sme uplatnil pri analýze inú metodológiu, ale prišiel k podobným dátam. Celkovo skúmal stovku zákonov, z obdobia každej vlády po dvadsať, chronologicky, tak ako ich podpísala prezidentka. 

Vyšlo im, že za vlády Eduarda Hegera trvalo publikovanie zákona zhruba týždeň. Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2016 až 2018 to bolo 11 až 13 dní. V ére kabinetu Ľudovíta Ódora podobne.

Denník Sme napriek týmto výsledkom došiel k záveru, že súčasná vláda Smeru, Hlasu a SNS robí pri zverejnení novely trestných predpisov obštrukciu. Noviny argumentujú najmä tým, že koalície ich schválila v skrátenom legislatívnom konaní a pri ňom „spravidla trvá najviac tri dni, kým sa dostanú do Zbierky zákonov“. Či toto konštatovanie vychádza z dvadsiatky analyzovaných zákonov po každej vláde alebo iných, nie je z článku Sme zrejmé.

Čo hovorí prezidentka

Prezidentská kancelária stojí za interpretáciou v návrhu pre Ústavný súd, že ide o neobvyklú situáciu. „Dôležité v tomto kontexte je porovnávať rýchlosť publikovania zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní,“ reagoval na otázky hovorca prezidentky Martin Strižinec.