Odpočúvanie čurillovcov vybavil Ústavný súd na siedmich stranách

Ústavný súd v druhej polovici týždňa zverejnil odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí sťažností trestne stíhaných bývalých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) proti odpočúvaniu ich kancelárií. 

V roku 2021 ich so súhlasom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III odpočúvala policajná inšpekcia pre podozrenie, že manipulujú trestné stíhania v exponovaných kauzách. Informácia o odmietnutí bola známa už skôr, ale bez odôvodnenia.

Neutešené čítanie. Rozhodnutie je skromné obsahom aj rozsahom. Má deväť strán, vlastné úvahy súdu zaberajú sedem z nich. 

Prví dvaja nahratí policajti podali ústavné sťažnosti proti odpočúvaniu ešte v novembri 2021. K 31. decembru minulého roka patril tento prípad k devätnástim najstarším kauzám na súde. Bezmála tri roky trvajúce konanie vzbudzovalo očakávanie, že sa prejaví aj na hĺbke argumentácie súdu. 

Na porovnanie, ten istý senát Ústavného súdu v minulosti odmietol aj sťažnosť Roberta Fica proti odpočúvaniu poľovníckej chaty, tiež to bolo krátke (šesť strán) a kontroverzné rozhodnutie (kauza je už na Európskom súde pre ľudské práva), ale jeho prijatie trvalo jedenásť mesiacov.

O sťažnostiach odpočúvaných policajtov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Branislava Dunčka, Róberta Magulu, Romana Staša a Pavla Zvijača rozhodol senát zložený z ústavných sudcov Roberta Šorla, Petra Straku a Martina Vernarského. Rozhodnutie nebolo jednomyseľné, sudca P. Straka k nemu pripojil odlišné stanovisko.

Bez priamočiarej reakcie senátu ostala napríklad otázka, ktorej zodpovedanie by ovplyvnilo aj mnohé iné trestné konania. Existuje rozdiel v ochrane pred odpočúvaním občana – človeka milión, ktorého orgány presadzujúce právo nahrajú na mieste, kde sa rozpráva prevažne o súkromných záležitostiach, a verejného činiteľa, ktorého nahrajú v jeho oficiálnej úradovni, kde sa s kolegami – inými verejnými činiteľmi rozpráva prevažne o služobných záležitostiach? Rozhodnutie iba naznačuje, že senát v tom asi rozdiel videl, hoci to bližšie nerozvinul. Súd totiž napísal, že „sťažovateľmi tvrdený zásah do ich práva na súkromie, osobitne v prostredí ich pracoviska, nie je ničím výnimočný“.

Sčasti očakávané. Pre porozumenie rozhodnutiu o odpočúvaní čurillovcov je dôležité pripomenúť, čo sa udialo na Ústavnom súde pár mesiacov pred jeho prijatím. Predseda súdu Ivan Fiačan ešte v máji inicioval zjednotenie názorov na rozhodovanie o ústavných sťažnostiach proti odpočúvaniam. Ide o kľúčovú udalosť pre rozhodnutie v tomto prípade.