Odsúdenie za alkohol bez fúkania je na Ústavnom súde, prípad Kažimír a slovenská Todorová

Správa o právnom štáte

Európska komisia tento týždeň zverejnila Správu o právnom štáte, čo je pravidelné hodnotenie kvality a pokrokov justície, transparentnosti, vymáhateľnosti práva a podobne. Nepamätám si, že by v minulosti jej vydanie vyvolalo taký živý diskurz ako teraz. K správe sa v krátkom čase vyjadril generálny prokurátor Maroš Žilinka, Nadácia Zastavme korupciu, VIA IURIS, ale aj Smer či SaS a ďalší stakeholderi.

Jedno z vysvetlení aktívneho prístupu k správe znie, že bola zverejnená dva týždne po rozhodnutí Ústavného súdu, podľa ktorého je v poriadku, ak generálny prokurátor má právomoc v mimoriadnych prípadoch rušiť rozhodnutia podriadených prokurátorov (postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku) – Európska komisia naproti tomu odporúča, aby sa pokračovalo v snahách o obmedzenie tohto oprávnenia.

Komisia však priamo nevyzýva na jeho zrušenie. Vyslovene píše iba o zvýšení transparentnosti a predvídateľnosti jeho využívania. Odkazuje pritom na medzinárodné odporúčanie, podľa ktorých podriadení prokurátori by mohli iniciovať súdne alebo iné preskúmanie rozhodnutia nadriadeného, s ktorým nesúhlasia.

Prinajmenšom na jednom mieste je v správe cítiť populistický slovník – keď Komisia píše o „právomociach generálneho prokurátora zrušiť vyšetrovanie korupcie“. V skutočnosti nemá právomoc rušiť vyšetrovanie. Smie zrušiť iba obvinenie konkrétnej osobe. Samotné stíhanie však naďalej pokračuje.

Mimochodom, napríklad v kauze Búrka došlo k využitiu paragrafu 363, no vyšetrovatelia si s tým poradili bez švindľu s uponáhľaním obžaloby; namiesto toho vytýkané chyby odstránili, znova vzniesli obvinenie a obvinený preto s ďalším návrhom na postup podľa paragrafu 363 nepochodil.

Šikanózne trestné oznámenia. Komisia kritizuje, že v súvislosti s ohýbaním práva stále neboli zavedené žiadne efektívne záruky proti zneužitiu. Prevládajú preto obavy, že tento paragraf by mohol uľahčiť neodôvodnenú kriminalizáciu sudcov.

Takéto tendencie sa už ukázali a aj údaje zverejnené v správe vypovedajú o tom, že ohýbanie práva slúži skôr na vyventilovanie nespokojnosti účastníkov súdnych konaní s rozhodovaním sudcov.

Úrad špeciálnej prokuratúry totiž poskytol Komisii dáta, podľa ktorých v rokoch 2021 a 2022 bolo pre podozrenie z ohýbania práva podaných 114 trestných oznámení: „Špeciálna prokuratúra informovala o veľkom zaťažení spojenom s vybavovaním všetkých týchto šikanóznych podaní, ktoré boli doteraz zamietnuté v počiatočných fázach konania.“

Chybný príklad. Časť správy o trestnom čine ohýbania práva ma zaujala najviac, pretože Komisia žiadnym spôsobom nereaguje na paradoxný vývoj výkladu tohto paragrafu. Nevyjadrila sa k tomu ani v časti o protikorupčnom stíhaní niekdajších sudcov v afére Búrka.

Pritom vyslovene píše o „jednom sudcovi odsúdenom za tento trestný čin“. Ide o narážku na bývalú sudkyňu Miriam Repákovú, ktorá v kauze Technopol Servis protiprávne rozhodla v prospech skupiny okolo Mariana Kočnera, priznala vinu, dohodla sa s prokurátorom na treste a dohodu vo februári schválil Špecializovaný trestný súd.

M. Repáková však nie je dobrým príkladom ohýbania práva. Dva roky totiž orgány činné v trestnom konaní vydanie protiprávneho rozsudku v kauze Technopol Servis právne kvalifikovali ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za čo hrozí prísnejší postih než za ohýbanie práva. Pred uzatvorením dohody o vine a treste však došlo k zmene právnej kvalifikácie. Ukázalo sa, že podľa Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu je ohýbanie práva rovnaký trestný čin ako zneužívanie právomoci, rozdiel je len v tom, že ohýbanie práva je špeciálne napísané proti sudcom a sú tam miernejšie tresty. Keď však tento trestný čin bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková presadzovala, nič také neavizovala a komunikovala iný cieľ.

Súdna rada začiatkom tohto roka odhlasovala uznesenie, ktorým vládu vyzvala k prehodnoteniu trestného činu ohýbania práva alebo jeho úplnému vypusteniu z Trestného zákona.

Odmietnutie fúkania je na Ústavnom súde

Kto odmietne pri dopravnej nehode alebo bežnej cestnej kontrole dychovú skúšku alebo krvný test, potrestá sa za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky akoby nafúkal jedno promile. Toto ustanovenie Trestného zákona je účinné už bezmála dvanásť rokov. Teraz sa naň pozrie Ústavný súd.