Peter Šamko: Ak sa sudca politicky vyhraňuje, nečudo, že na neho politici reagujú
Video a podcast.
„Keď prídem do roboty a vidím Trestný zákon, ani jedno ustanovenie v ňom nechýba, ani jedno nebolo nahradené iným. Nemám preto dôvod trestné stíhanie prerušiť,“ odpovedá predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca PETER ŠAMKO na otázku, či zmenil názor na prerušovanie trestných stíhaní pre pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona.
Dodal, že nerozumie argumentom sudcu Michala Trubana zo Špecializovaného trestného súdu, ktorý trestné stíhania prerušuje. Ale to isté už spravili aj kolegovia P. Šamka z Krajského súdu v Bratislave – ide o rozhodnutie tamojšieho senátu 3T. „Pôvodne sme boli zajedno, potom kolegyne zmenili názor a prerušili trestné stíhanie,“ povedal.
Vo videopodcaste tiež reaguje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Cviková proti Slovenskej republike. ESĽP vyčíta senátu 5T Najvyššieho súdu, že v roku 2020 zamietol žiadosť obvinenej sudkyne Denisy Cvikovej o prepustenie z väzby na základe nečakaného hodnotenia dôkazov. Predtým ani potom sa už takéto hodnotenie v konaní neobjavilo a senát 5T nedal trestne stíhanej sudkyni príležitosť vyjadriť sa k nemu.
P. Šamko upozornil, že sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment má pravdu, že to, čo mu ESĽP vyčíta, sa v praxi deje bežne: „Sťažnostný súd si dôkazy často zabezpečuje sám.“ Potvrdil, že rozsudok ESĽP túto prax pravdepodobne zmení. „Vyzerá to tak, že ak súd doplní dokazovanie a bude to niečo podstatné, tak by malo dôjsť ku konfrontácii s obvineným,“ dodal.
„Z rozsudku ESĽP však vyplýva najmä to, že sudcovia by nemali pomáhať prokurátorom. Aj do vlastných radov musím povedať, že často skĺzavame k tomu, že ich argumentácia nie je správna, že právna kvalifikácia je absolútne zlá, ale vidíme inú, tak ju napíšeme do rozhodnutia, lebo nám to nedá. Alebo dôvod väzby založíme na niečom inom. Mali by sme sa vrátiť k staršej rozhodovacej činnosti, že nie sme predĺžená ruka prokuratúry a nie sme tu na to, aby sme ich vodili za ruku,“ komentuje rozsudok Cviková proti Slovenskej republike.
„Nevidím problém v tom, že niekto oznámi na tlačovej konferencii podanie disciplinárneho návrhu. Ale vadí mi ten slovník,“ reaguje P. Šamko na obsah tlačovej konferencie, na ktorej minister spravodlivosti v prítomnosti ministra obrany, poslanca a poradcov oznámil, že podá na J. Klimenta návrh na disciplinárne stíhanie v súvislosti s rozsudkom ESĽP. V rozhovore však zároveň vysvetľuje, v čom je podľa neho prípad tohto sudcu Najvyššieho súdu iný od ostatných sudcov, ktorých politici nevyberane kritizovali: „On (J. Kliment, pozn. autora) sa v minulosti sám politicky vyhranil a tí politici mu to teraz vracajú,“ dodal P. Šamko, ktorý je aj členom Súdnej rady SR.
Vyjadruje sa aj k dopadom znižovania trestov a výšky škôd, ak prejdú cez Ústavný súd. „S priestupkovým zákonom by sa malo niečo urobiť. Je z roku 1990, nikoho neodrádza, priestupkové orgány sú preťažené a teraz im posunieme obrovské množstvo vecí,“ naráža na skutočnosť, že z mnohých trestných káuz sa po prípadnom nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona stanú priestupky a niekto ich bude musieť prejednať.
P. Šamko tiež vysvetlil, prečo považuje znižovanie trestných sadzieb za zmysluplné: „Neviem kto ešte verí tomu, že vysoké tresty sú odradzujúce. Stačí ísť do USA, kde majú vysoké tresty aj vysokú kriminalitu, pretože nikoho neodrádzajú a porovnať si to s Fínskom, kde majú tresty mierne a majú nízku kriminalitu.“
Ešte vo februári napísal na Právne listy príspevok, že vysoké tresty sú podľa neho dobré nanajvýš na to, aby sa ľudia skôr priznali a spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čo však hovorí na najčastejší protiargument, že takzvaní kajúcnici nemajú dôvod klamať, pretože sa tým sami priznávajú k trestnej činnosti? „Je to hlúposť,“ reagoval bezprostredne. „Svet nás učí, že to nie je pravda. Najväčšiu časť justičných omylov tvoria falošné priznania,“ dodal.
Ako jeden z príkladov spomína IT škandál britskej pošty, ktorý tento rok tamojší premiér Rishi Sunak označil za jeden z najväčších justičných omylov v histórii krajiny. V rokoch 1999 až 2015 bolo za údajnú spreneveru a ďalšie trestné činy stíhaných niekoľko stoviek zamestnancov britskej pošty, desiatky z nich uzatvorili dohodu o vine a treste, pretože sa obávali väzby, ďalší dobrovoľne splácali manká, ktoré nespôsobili. Spätne sa prišlo na to, že zamestnanci nič protiprávne neurobili, nezrovnalosti spôsobil chybný informačný systém.
Majú okrem novinárov, politikov a prokurátorov predsudok slepo veriť priznaniam obvinených aj samotní sudcovia? „Je pohodlnejšie, ak sa vám niekto prizná, lebo máte ľahšie skončenú vec,“ odpovedá P. Šamko.
Nedávno Ústavný súd nevyhovel jeho ústavnej sťažnosti proti napomenutiu, ktoré P. Šamkovi v minulosti uložil niekdajší predseda Súdnej rady Ján Mazák za dvojdňové zverejnenie komunikácie Mariana Kočnera cez šifrovaciu aplikáciu Threema. Bola to teda chyba? „Podľa rozhodnutí áno. Podľa mňa to bola naozaj neštandardná doba, úniky boli masívne, akceptovalo sa to a toto bol môj protest proti tomu,“ odpovedal.
