Policajná revolta, Babišov kostlivec a násobné rozdiely v znaleckých posudkoch

Vzpružení. A čo bude teraz?

K nedobrovoľnému odchodu Ivana Šimka z postu ministra vnútra, ktorý si vynútilo vedenie polície, bolo pravdepodobne napísané už všetko.

S odstupom času je zrejmé, že motívom neboli facebookové príspevky I. Šimka a dokonca ani to, že ako minister sa neúspešne pokúsil iniciovať stretnutie s policajným prezidentom Štefanom Hamranom a ministrom pôdohospodárstva Jozefom Bírešom, ale v skutočnosti to bola neochota I. Šimka najprv vymenovať a neskôr tolerovať vymenovanie trestne stíhaného vyšetrovateľa Pavla Ďurku do riadiacej funkcie na policajnej inšpekcii.

Vedenie polície síce pred zapnutými kamerami vykresľuje snahu I. Šimka o stretnutie medzi Š. Hamranom a J. Bírešom ako čosi neslýchané, ale odpočúvanie kancelárie NAKA ukazuje, že debaty s ministrom vnútra o trestných stíhaniach neboli výnimočné ani v ére OĽaNO – potom sa zdá, že skutočný rozdiel je iba v tom, či vedenie polície vníma konkrétnu osobu vo funkcii ministra ako kamaráta, ktorý im neprekáža v plánoch (Roman Mikulec) alebo ako narušiteľa kruhov (I. Šimko).

Cez týždeň ma k téme zaujali tieto komentáre:

• „Minister Šimko uplatňoval svoju reálnu kompetenciu, keď chcel hovoriť do vymenovania stíhaného policajta Ďurku do riadiacej funkcii v inšpekcii,“ píše komentátor Aktuality.sk Ľubomír Jaško a pripomína, že interpretácia udalosti ako boja hrdinov so skorumpovaným zvyškom sveta má niekoľko medzier.
• „Chorý stav, keď rozdrapení policajti cvičia s ústavnými činiteľmi, nikoho príčetného neteší,“ píše Peter Tkačenko zo SME.
• „Prezidentka Zuzana Čaputová si tak trochu zvykla, že má akúsi imunitu a nikto ju nebude kritizovať, aj na to, že nemusí odpovedať na otázky. (...) Nechať vyhniť spor v takej vážnej veci týždeň a potom sa postaviť pred občanov a poskytnúť vágne vyhlásenie bez otázok, to je až hanebné,“ píše vo svojom newslettri Zuzana Kovačič Hanzelová.
• Politológ Jozef Lenč kritizuje médiá (tu a tu), ktoré v komentároch prevzali naratív o hrdinskom policajnom vedení, konkrétne Denník N a .týždeň. „Naozaj je sa z čoho tešiť? Naozaj je pre demokraciu a právny štát dobré, ak partička ‚pištoľníkov‘ chce dostať do funkcie trestne stíhaného policajta a ak neuspeje, dosiahne odvolanie ministra, ktorý bráni právny štát?“ píše J. Lenč.
• Niekdajší dlhoročný vyšetrovateľ Jozef Šátek (tu a tu) pripomenul, čo artikuluje už niekoľko rokov – okrem iného, že kariérny rast v polícii má závisieť od zákonom regulovaných a predvídateľných podmienok (čo je zjavná narážka na to, že teraz to tak nefunguje; vidieť to na personálnych nomináciách v policajnej inšpekcii): „Nezávislosť polície má byť v demokratickom a právnom štáte založená na právnych normách, ktoré jasne určia pre štátnych funkcionárov hranice ich právomocí i spôsoby postupov a nie na tom, kto čo, aké argumenty povie a na ktorú stranu sa vrcholní ústavní činitelia nakoniec priklonia,“ píše J. Šátek.

K vynútenému odchodu I. Šimka ešte určite budú vychádzať ďalšie podrobnosti, zaujímavejšia je však otázka, ktorú zodpovie až dianie v najbližších týždňoch – ako naloží policajné vedenie so získanou sebaistotou, že ich prezidentka v kritickom momente podržala a pri hodnotení situácie uprednostnila ich postoj pred stanoviskom vlastného nominanta? S dávkou pokory alebo pýchy? A ako sa to prejaví napríklad pri trestných stíhaniach a zásahoch, ktoré uvidíme do parlamentných volieb a zostavenia novej vlády?

Kostlivec v skrini

Protimonopolný úrad tento týždeň informoval, že uložil pokutu 21 miliónov eur podnikateľovi za neoznámenie transakcie v pekárenskom segmente. Firmu síce úrad nemenoval, ale z kontextu tlačovej správy je zrejmé, že pokuta súvisí s tichým ovládnutím pekární v Bratislave a Žiline firmou Penam zo zvereneckého fondu českého oligarchu Andreja Babiša. Koncern Agrofert, do ktorého Penam patrí, to potvrdil pre Denník N.

Vyšetrovanie prípadu sa končí v podstate na piate výročie razií, ktoré Protimonopolný úrad vykonal v pekárňach v lete 2017.

Agrofert považuje pokutu za neopodstatnenú a nepodloženú, avizuje, že sa bude brániť. Prípad sa tak dostane najskôr na odvolaciu Radu Protimonopolného úradu a neskôr na administratívny súd.

Pre samotný úrad ide o významný míľnik, nielen dĺžkou vyšetrovania a konania, ale aj hodnotou sankcie – je tretia najvyššia v histórii inštitúcie. Vyššie pokuty boli uložené iba skupine firiem za kartel pri výstavbe diaľnice D1 (45 mil.) a Slovak Telekomu za zneužitie dominantného postavenia v súvislosti s ponukou vysokorýchlostného internetu pre alternatívnych operátorov (29 mil. eur). To, že bude pokuta v desiatkach miliónov, bolo očakávané.

O čo ide. Celý prípad súvisí s transakciou, ktorú A. Babiš dohodol pred vyše desaťročím, práve v čase, keď vstupoval do politiky. V roku 2012 Agrofert kúpil veľkú stredoeurópsku pekárenskú skupinu United Bakeries, v balíku mal získať aj Prvú Bratislavskú Pekárenskú a žilinskú pekáreň Peza. Ale nedostal súhlas Protimonopolného úradu, ten mal totiž obavy, že skupina A. Babiša prikúpením týchto podnikov k už vtedy silnej pekárni Penam narastie do nezdravých rozmerov.

Proti rozhodnutiu o nesúhlase sa firmy v určitom momente prestali brániť a z transakcie naoko zišlo. Skutočnosť v pozadí však bola iná.

Žilinskú a bratislavskú pekáreň nakoniec kúpili právnici blízki skupine A. Babiša a následne ich predali skupine A. Babiša. Keďže predávajúcou stranou boli oficiálne „drobní“ právnici a nie ekonomicky silný podnik, transakcia nespĺňala limity, aby bola hlásená na Protimonopolný úrad. A tak ju neohlásili. Práve za to teraz úrad uložil pokutu.

Od začiatku však bolo zrejmé, že je to trik. V roku 2014 totiž jeden zo spolumajiteľov United Bakeries pre týždenník Euro vyhlásil, že od začiatku rokovaní bolo jasné, že skutočným kupcom je A. Babiš. „Vedeli sme to od začiatku, rovnako to vedeli banky,“ povedal Marko Pařík.

Český investigatívny novinár Tomáš Pergler zistil, že pri nákupe žilinskej pekárne sa A. Babiš zaručil za bankový úver pre svojich advokátov, z ktorého nákup podniku financovali.

Obnovu stavu nenariadili, trh je inde. Aj na slovenské pomery išlo v takomto meradle o jedinečný prípad a preto sa v minulosti diskutovalo, či to nebude adept, aby Protimonopolný úrad nariadil takzvanú povinnosť obnoviť úroveň súťaže – v praxi by to pravdepodobne znamenalo povinnosť, aby Agrofert pekárne predal.

Úrad však reagoval, že v tomto prípade takéto nariadenie vydať nemohol, pretože podľa zákona je to možné iba vtedy, ak podnikateľ poruší právoplatné rozhodnutie o zákaze určitej transakcie.

Z laickej perspektívy sa zdá, že je to aj prípad pekární, ale pri detailnejšom pohľade to tak nie je. Dôvody sú dva. V roku 2011 rozhodnutie o zákaze nenadobudlo právoplatnosť – firma síce podala odvolanie, ale potom stiahla celé oznámenie o transakcii. Druhým dôvodom je iná štruktúra transakcie – neohlásený obchod, za ktorý firma z portfólia skupiny rodiny A. Babiša dostala pokutu sa líši od transakcie, ktorú úrad v minulosti neodsúhlasil (vtedy išlo o priamy predaj medzi majiteľmi United Bakeries a skupinou A. Babiša, neohlásená transakcia však je medzi skupinou A. Babiša a jej blízkymi právnikmi).

Úrad pripomenul, že sankcia za neohlásenie transakcie má donucovací charakter – má prinútiť podnikateľa ohlásiť transakciu úradu, aby ju ten mohol riadne posúdiť. Ak by sa to v tomto prípade nakoniec aj stalo, výsledok môže dopadnúť inak než v roku 2011.

Pekárenský trh sa totiž výraznejšie zmenil, čo súvisí najmä s rastom nákladov na mzdy, múku a energie. Vidieť to aj na hospodárskych výsledkoch firmy Penam Slovakia. Tržby jej síce rastú, ale tlačí pred sebou nakopenú stratu.

K tomu si treba pripočítať aj nárast popularity dopekaného pečiva v priebehu uplynulej dekády, čo zas dobre ilustruje rast dunajskostredskej pekárne Minit.

Na prípravu konfrontácie získali znalci takmer dva mesiace

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici tento týždeň pokračovalo hlavné pojednávanie v hlavnej vetve kauzy Mýtnik o údajne nevýhodných nákupoch informačných systémov finančnou správou v ére Smeru.

Obžalovaný je vplyvný podnikateľ z tej doby Jozef Brhel st. so synom Jozefom, niekdajší riaditeľ IT na finančnej správe Milan Grega, právnik Martin Bahleda, bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc a architekt a kamarát niekdajšieho ministra financií Petra Kažimíra Miroslav Slahučka.

Znalec pripustil, že systémy mohli byť drahšie. Ak sa nachvíľu zabudne na výpovede spolupracujúcich svedkov v Mýtniku – bývalého prezidenta finančnej správy z éry Smeru Františka Imreczeho a podnikateľa s informačno-komunikačnými technológiami Michala Suchobu, tak vo štvrtok začalo kľúčové dokazovanie.