Prečo by nás nemalo tešiť, že prvého expolicajta právoplatne odsúdili práve takto

Na prípad odsúdeného Mariána Kučerku sa už pýta ESĽP

Najvyšší súd vo štvrtok odsúdil v neprítomnosti bývalého vyšetrovateľa finančnej polície Mariána Kučerku za korupciu. Odsedieť si má desať a pol roka. Rozhodnutie je právoplatné. Odsúdený bol za prijatie dvoch úplatkov.

V prvom ide o úplatok z roku 2016 v súvislosti s údajným ututlaním trestného stíhania rodinného príslušníka bývalého ministra hospodárstva a životného prostredia Petra Žigu (vtedy Smer, teraz Hlas).

V druhom prípade M. Kučerka podľa Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu vzal peniaze za to, že polícia v roku 2017 zrealizuje obvinenie skupiny podnikateľov s palivami okolo firmy Jopi Trade nenápadne, bez domových prehliadok či iných ostentatívnych zásahov.

Odsúdenie M. Kučerku stojí iba na svedectvách vrátane výpovedí známych spolupracujúcich svedkov Bernarda Slobodníka a Ľudovíta Makóa. Obhajoba poukazovala na rozpory v nich. Od súdov žiadala, aby boli opatrné pri hodnotení ich vierohodnosti, pretože spoluprácou s orgánmi presadzovania práva sa usilujú dosiahnuť čo najmiernejší trest pre seba a je preto prirodzené, že sa im snažia farbistými svedectvami zavďačiť.

Aj Najvyšší súd však spolupracujúcim svedkom uveril.

Už vlani v marci sa sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala v prvostupňovom odsudzujúcom rozsudku usiloval zrozumiteľne vysvetliť, prečo im verí napriek tomu, že aj on v ich výpovediach vnímal rozpory.

Krehká dôvera. Kým rozsudok J. Hrubalu pôsobí presvedčivo, rozhodnutie Najvyššieho súdu nebude. Zrejmé je to už teraz. A nie preto, že je nevyhnutne nesprávne. Problém je v zložení senátu, ktorý rozhodnutie prijal.

Predsedal mu sudca Juraj Kliment. Päť z jedenástich sudcov z Najvyššieho a Ústavného súdu, ktorí doteraz riešili jeho zaujatosť v tomto prípade, sa však zhodlo, že by nemal rozhodovať o M. Kučerkovi. Je to rozdiel jediného hlasu. Dôvodom je jeho príbuzenský vzťah k prokurátorovi, ktorý sa mihol aj pri trestnom stíhaní M. Kučerku.

Vznikla tak paradoxná situácia. Najvyšší súd možno prijal správne rozhodnutie, ale dôveryhodnosť tohto procesu je krehká. Je to škoda vzhľadom na to, že ide o sledovaný prípad s intenzívnym presahom do politiky. Verdikt tak bude naďalej rozdeľovať a netreba byť na to žiaden konšpirátor. Prečo bolo pre Najvyšší súd nevyhnutné trvať na tom, aby rozhodoval v senáte rozhodoval J. Kliment? Prijal by odvolací senát v inom zložení rovnaké rozhodnutie?

Odsúdenie M. Kučerku sa tak stalo veľmi konkrétnou pripomienkou toho, že dôležité nie sú iba výsledky, ale aj to, akými metódami sa k nim orgány presadzovania práva a súdy dopracujú.

ESĽP si všíma predpojatosť sudcu J. Klimenta. Aj keď ide o právoplatný verdikt, v skutočnosti je prípad ešte ďaleko od definitívneho uzatvorenia. Ak o ňom tento rok ešte bude počuť, bude to práve v súvislosti s angažovaním sudcu J. Klimenta v senáte Najvyššieho súdu.

Potvrdzujú to informácie z justičného prostredia, podľa ktorých koncom augusta Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejní ďalší balík prijatých sťažností proti Slovenskej republike, ktoré súvisia s horlivosťou pri trestných stíhaniach v posledných rokoch. Neoficiálne sú už známe dva konkrétne prípady, ktoré boli ministerstvu spravodlivosti oznámené v uplynulých troch týždňoch.