Prečo prišiel Bonul o previerku a predseda Ústavného súdu sa zastal tajností

V dnešnom newslettri aj o tom, že Slovensko prekvapujúco smeruje do klubu hŕstky krajín, ktorých disciplinárne súdnictvo a kvalitu právneho štátu skúmal Súdny dvor Európskej únie.

Pri Bonule sa snažia sprehľadniť a skvalitniť rozhodovací proces

Keď v roku 2020 Národný bezpečnostný úrad odňal najvyššiu previerku súkromnej bezpečnostnej agentúre Bonul, v podstate nikto nepochyboval o správnosti tohto kroku. Spoločenskú atmosféru totiž ešte stále formovali správy Mariana Kočnera cez šifrovaciu apku Threema, veľkolepé policajné akcie a časté väzobné trestné stíhania vysokopostavených úradníkov, sudcov a vplyvných podnikateľov.

Vo väzbe vtedy skončil aj syn majiteľa firmy Bonul Norbert Bödör pre podozrenie, že profitoval z ovplyvňovania pôdohospodárskych dotácií. Z jeho správ s Kočnerom cez Threemu zas vyplynulo podozrenie, že v ére Smeru mal Bödör vplyv na políciu.

Bonul však dôvody na odňatie bezpečnostnej previerky doteraz odmieta. Prípad je už na Najvyššom správnom súde. Ešte 28. februára rozhodol, že sa obráti s takzvanými prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie (EÚ). Doteraz však nebolo známe ich znenie ani dôvody, pre ktoré ich Najvyšší správny súd položil.

Nevidia do podkladov. Otázky sú štyri a súvisia so snahou umožniť Bonulu prístup k utajovaným materiálom, na základe ktorých bola agentúre bezpečnostná previerka odňatá.

V uznesení o otázkach predseda päťčlenného senátu a sudca spravodajca Michal Novotný vysvetľuje, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) doteraz umožnil právnemu zástupcovi firmy prečítať si iba dve utajované listiny, pretože podľa NBÚ by prístup k zvyšku mohol viesť k „odhaleniu informačných zdrojov, ohrozeniu aktivity a efektivity doterajšej činnosti úradu a ďalších štátnych orgánov“ vo vzťahu k Bonulu.

„V každom prípade však musí advokát aj naďalej zachovávať mlčanlivosť o utajovanej skutočnosti, čo v praxi znamená, že s ňou nemôže oboznámiť ani svojho klienta,“ upozorňuje však sudca Novotný.