Pred tridsiatimi rokmi hľadali odpoveď, či majú mať obvinení v rukách verejnú moc

Pred pár dňami som si opäť listoval v knihe Sudca v demokracii od niekdajšieho predsedu izraelského Najvyššieho súdu Aharona Baraka. V televízii práve vysielali reportáž o nominácii poslanca Smeru a stíhaného bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a krátko nato som s jedným advokátom debatoval o prípade trestne stíhaných vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.

Opozícia odmieta, že by sa T. Gašpara stal riaditeľom SIS, pretože je stíhaný v kauze Očistec, ktorej pointou sú podozrenia zo zneužívania Policajného zboru v ére predchádzajúcich vlád Smeru. Podľa opozície by to okrem iného poškodilo dôveryhodnosť SIS v zahraničí. 

Vyšetrovatelia NAKA sú zas trestne stíhaní pre podozrenie z manipulácií vyšetrovaní. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ich suspendoval, pretože ich ponechanie v aktívnej službe by podľa neho ohrozilo dôležitý záujem – integritu trestných stíhaní, ktoré realizuje NAKA.

Keď som sa potom k Sudcovi v demokracii vrátil, viac ako kedykoľvek predtým ma zaujali odkazy A. Baraka na rozhodnutie izraelského Najvyššieho súdu v politicky citlivej kauze spred tridsiatich rokov.

A. Barak s kolegami sa v roku 1993 zaoberal otázkami, či má človek právo zastávať významnú verejnú funkciu, ak je trestne stíhaný a či nadriadený má povinnosť obvineného odvolať z funkcie, ak sa z nej sám neporúča.

Odpoveď nie je nijak prekvapujúca (áno, má, ale nie v akomkoľvek prípade trestného stíhania). Podnetné je odôvodnenie, pretože pätica sudcov sa nezamýšľala čisto právne, ale aj politicky a uznala, že zdanlivo jednoduchá otázka je v skutočnosti komplexná, pretože od jej vyriešenia niekedy môže závisieť ďalšia existencia konkrétnej vládnej koalície. 

V prípade sa objavil aj argument, že trestne stíhaný funkcionár prešiel voľbami a voliči mu napriek obvineniu odovzdali hlas, teda aj s týmto statusom získal ich dôveru vykonávať verejné funkcie.