Pri obmedzení parlamentnej diskusie záleží na detailoch, ukazuje čerstvý príklad z Česka

Smer, Hlas a SNS tento týždeň (25. januára) obmedzili parlamentnú rozpravu k návrhu zákona, ktorý ruší špeciálnu prokuratúru, znižuje trestné sadzby a zvyšuje kontrolovateľnosť a transparentnosť trestného konania. Rozpravu skrátili na 20 hodín (podľa zákona je minimum 12 hodín). Desať hodín z toho pripadlo na opozíciu. V dôsledku tohto kroku parlament v piatok odhlasoval, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Koalícia obmedzila rozpravu zatiaľ iba v prvom čítaní. Je to prvá fáza parlamentného legislatívneho procesu. Národná rada v rámci nej debatuje a následne hlasuje, zjednodušene, iba o tom, či je konkrétny návrh zákona spoločensky potrebný. 

V nasledujúcom druhom čítaní návrh zákona prerokujú parlamentné výbory a pripravia k nemu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. S vlastnými zmenami prichádzajú aj jednotliví poslanci. O všetkých sa následne debatuje a hlasuje v pléne Národnej rade v rámci druhého čítania.

Či vôbec a v akom rozsahu koalícia pristúpi k obmedzeniu rozpravy v druhom čítaní, bude známe cez týždeň, keď rokovanie začne. 

Robert Fico avizuje, že v rámci druhého čítania koalícia príde so zmenami v návrhu a pripúšťa diskusiu o zmenách od KDH.

Prezidentka Zuzana Čaputová aj parlamentná opozícia avizujú, že zmeny v trestnej politike štátu po ich schválení napadnú na Ústavnom súde a čerstvý príklad z Českej republiky ukazuje, že bude záležať na množstve detailov, ktoré sa v parlamentnom procese stali a ešte iba stanú.

Práve tento týždeň (24. januára) Ústavný súd Českej republiky prijal rozhodnutie k skracovaniu parlamentnej rozpravy a odôvodnenosti skráteného legislatívneho konania. Súvisí so zmenami vo valorizácii dôchodkov z marca 2023, ktorých zmyslom bolo znížiť výdavky štátneho rozpočtu. Opozícia sa vtedy snažila ich schválenie oddialiť rozsiahlou rozpravou, koalícia ju nakoniec obmedzila.

Poslanci hnutia ANO Andreja Babiša sa preto obrátili na Ústavný súd. Okrem skrátenia parlamentnej debaty namietali, že zmeny v dôchodkoch nemali byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.

Ústavný súd ČR rozhodol, že obmedzenie rozpravy bolo v poriadku (body 123 až 128 rozhodnutia). Vychádzal z toho, že opozícia nemala záujem o racionálnu debatu, obštrukciou sa snažila iba oddialiť alebo úplne znemožniť schválenie zákona, no Ústavný súd ČR pripomína, že „zmyslom zákonodarného procesu je prerokovanie a schválenie (alebo odmietnutie) návrhu zákona, nie odďaľovanie jeho prijatia a obštrukcia vedúca k paralýze tohto (zákonodarného) procesu“.