Príliš sociálny? Odišla osobnosť slovenského priemyslu
Štefana Rosinu najstaršieho mnohí pozorovatelia definujú ako najvýraznejšiu osobnosť slovenského priemyslu po roku 1989. Zomrel 5. novembra vo veku deväťdesiat rokov.
V 90. rokoch minulého storočia sa ako riaditeľ Gumární 1. mája v Púchove podieľal na ich privatizácii vtedajšími manažérmi a zamestnancami.
Patril k úzkej skupine privatizérov, ktorá kedysi štátne podniky výhodne získala, ale následne ich úroveň výrazne pozdvihla.
„Ich podniky neskončili zavreté a rozpredané ako podniky v rukách mnohých iných ľudí, čo po novembri 1989 biznis robiť nevedeli a skôr išlo o špekulantov s politickými kontaktmi na vtedajšie mečiarovské vlády,“píše v nekrológu dlhoročný firemný spravodajca Ivan Haluza.
Z robotníka riaditeľ
Rosina najstarší nastúpil do púchovských gumární v roku 1950, keď sa tam začínala výroba pneumatík. Prešiel postupne všetkými stupňami podniku - od radového pracovníka výroby pneumatík až do vedenia. Riaditeľom sa stal v roku 1982.