Rozhodnutie, ktoré Bonul určite potešilo a kto bude súdiť čurillovcov v ich prvej kauze

Bonul je trochu bližšie k tomu, aby spoznal dôvody odňatia previerky

Vlani v apríli som tu spomínal spor v súvislosti s odňatím najvyššej previerky pre bezpečnostnú agentúru Bonul. Najvyšší správny súd sa vtedy obrátil na Súdny dvor Európskej únie so štyrmi otázkami, ktoré súviseli so snahou umožniť firme prístup k utajovaným materiálom, na základe ktorých jej bola v roku 2020 odňatá bezpečnostná previerka. Národný bezpečnostný úrad totiž trvá na tom, že Bonul si väčšinu podkladov nesmie preštudovať. 

Zo slovenskej perspektívy je prípad zaujímavý Bonulom, ale inak má celoeurópsky význam, pretože súvisí s tendenciou najvyšších súdnych autorít zvýšiť transparentnosť uzatvorených rozhodovacích procesov o národnej bezpečnosti. Je to badateľné už niekoľko rokov napríklad v súvislosti s azylovými konaniami.

Takýto význam prípadu teraz potvrdil samotný Súdny dvor EÚ, keď o Bonule rozhodol v 15-člennej veľkej komore, ktorá prerokúva mimoriadne zložité a dôležité kauzy. Rozsudok vyhlásila v pondelok 29. júla.

Pre zachovanie zrozumiteľnosti rozprávania používam názov Bonul, hoci súkromná bezpečnostná služba sa vlani premenovala na protectus a zmenila majiteľa.

Revolučné obdobie. NBÚ odňal Bonulu previerku v roku 2020. Spoločenskú atmosféru vtedy formovali správy Mariana Kočnera cez šifrovaciu apku Threema, veľkolepé policajné akcie a časté väzobné trestné stíhania vysokopostavených úradníkov, sudcov a vplyvných podnikateľov. 

Vo väzbe vtedy skončil aj syn zakladateľa firmy Bonul Norbert Bödör pre podozrenie, že profitoval z ovplyvňovania pôdohospodárskych dotácií. Z jeho správ s M. Kočnerom cez Threemu zas vyplynulo podozrenie, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru mal N. Bödör vplyv na políciu.

NBÚ pred štyrmi rokmi odňal Bonulu previerku preto, že podnik a jeho vtedajší konatelia Miroslav Bödör a jeho dcéra Miriam boli preverovaní políciou „v súvislosti s rôznymi trestnými činmi“. 

Úrad tiež spomína bližšie nespresnené neobvyklé platby z Bonulu či personálne prepojenie „s inou spoločnosťou, s ktorou sa Bonul zúčastňoval obchodných súťaží, čím v skutočnosti súťažili spoločnosti pod spoločnou kontrolou“. Ide o známy prípad ekonomického a personálneho prepojenia medzi firmami Bonul a Vel Security.

Niektoré podrobnosti a ďalšie dôvody sú však utajené. Predseda senátu Najvyššieho správneho súdu a sudca spravodajca prípadu Michal Novotný k tomu uviedol toto: „Sčasti však NBÚ odkázal na iné významné skutočnosti, ktoré označil (zjednodušene) ako ‚skutočnosti uvedené na určitých stranách, v určitých odsekoch alebo v určitých prílohách utajovaného listinného dôkazu určitého čísla z určitého dátumu‘, o ktorých neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti.“

Bonul dôvody na odňatie bezpečnostnej previerky odmieta. Prípad sa preto ešte v roku 2021 dostal na súd. Sudca M. Novotný síce požiadal NBÚ, aby firme poskytol utajené podklady, ale ani jeho úrad nevypočul. Advokátovi Bonulu umožnil preštudovať si iba dve utajované listiny, pretože podľa úradu by prístup k zvyšku mohol viesť k „odhaleniu informačných zdrojov, ohrozeniu aktivity a efektivity doterajšej činnosti úradu a ďalších štátnych orgánov“ vo vzťahu k Bonulu. 

„V každom prípade však musí advokát aj naďalej zachovávať mlčanlivosť o utajovanej skutočnosti, čo v praxi znamená, že s ňou nemôže oboznámiť ani svojho klienta,“ upozornil M. Novotný. S kolegami v senáte sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ s otázkami, či je to takto v poriadku.

Ak podklady neukážu a sú dôležité, prehrávajú. Parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ spochybňoval, či má Súdny dvor EÚ právomoc otázky zodpovedať. Neuspel. Ak by išlo iba o vnútroštátnu bezpečnostnú previerku, tak podľa rozsudku by bola táto výhrada opodstatnená. Ale Slovensko si pred rokmi nastavilo pravidlá tak, že previerka na prístup k utajovaným skutočnostiam Únie je bezprostredne spojená s previerkou na prístup k vnútroštátnym tajomstvám; ak NBÚ odníme vnútroštátnu previerku, automaticky padá aj povolenie na prístup k tajomstvám Únie. Tak to bolo aj v prípade Bonulu. 

Súdny dvor EÚ preto rozhodol, že v takejto situácii ide o „akt predstavujúci vykonanie práva Únie“. Preto sa pri ňom treba riadiť Chartou základných práv Únie a do toho má čo hovoriť Súdny dvor.

Je teda neposkytnutie podkladov k odňatiu previerky Bonulu v poriadku alebo nie? Súdny dvor na to nedal jednoslovnú odpoveď, ale ponúkol návod, ktorý bezpečnostnú službu určite potešil.