Advokát M. Para: Kratšie premlčacie lehoty? Áno, nikto to neavizoval, ale ozdraví to proces a zrýchli vyšetrovanie

„Necítim sa v konflikte záujmov,“ hovorí advokát a poradca predsedu vlády Roberta Fica MAREK PARA v súvislosti s vládnymi novelami trestných predpisov, z ktorých budú benefitovať aj jeho klienti. Riešia aj jemu odborne blízku tému – presah európskeho práva do vnútroštátnych pravidiel trestného konania: „Európska komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak,“ vysvetľuje.

O rušení Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že na všetky iné miernejšie riešenia je neskoro, pretože tri roky sa ignorovala diskusia o zlyhaniach. „Boli by príliš experimentálne. Zaradenie hŕstky tridsiatich prokurátorov pod generálneho prokurátora nenarúša systém, žiadnym spôsobom ho nezužuje, neberie im právomoci. Iba nastoľuje objektívnu kontrolu,“ argumentuje.

Pri premlčacích lehotách pripúšťa, že návrh na ich skrátenie prichádza bez akéhokoľvek náznaku z predchádzajúcich rokov, že by boli dlhé. „Ani ja som nezachytil takú diskusiu. (...) Z dlhodobého hľadiska si však myslím, že to bude ozdravenie procesu a zároveň sa umožní vyšetrovať v reálnom čase a tiež brániť sa v reálnom čase,“ tvrdí.

Vysoké trestné sadzby sú podľa neho jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba prijať novely trestných predpisov v skrátenom legislatívnom konaní: „Myslím, že naprieč názorovými skupinami existuje zhoda na tom, že máme extrémne vysoké trestné sadzby. Tak ako dlho ešte môžeme otáľať? Koľko ľudí ešte môže zomlieť nespravodlivý valec, kým legislatívny orgán zasiahne?“

„Je veľmi ľahké byť prísny a je veľmi ťažké byť spravodlivý. Väčšinou ju žiadate pre seba, nie pre iných,“ dodáva v súvislosti s otázkami o trestných sadzbách za drogovú trestnú činnosť.

Ak som pochopil vaše vyjadrenia v relácii Rozhovory ZKH správne, tak sa necítite v konflikte záujmov pri príprave trestných predpisov.  

Necítim sa v konflikte záujmov. Nie je pravda, že by som písal tie novely, čo som sa snažil v tom rozhovore vysvetliť. Samozrejme, mám záujem prezentovať svoje názory. Napríklad na takzvané široké trestné sadzby. Môj postoj k ním je známy snáď od roku 2017. Nepotrebujeme mať nalinkované, že trest od jedného do troch rokov vtedy, päť až sedem vtedy a sedem až deväť vtedy a vtedy. Majme sadzbu od jedného do desiatich rokov ako Rakúšania alebo Nemci. Myslím, že máme na Slovensku dosť prísnych sudcov, aby sami uložili individuálny trest. V tomto zmysle radím premiérovi. 

Nie veľa advokátov pojednávalo v Rakúsku, Nemecku a zároveň na Slovensku, prípadne tak závažné kauzy. V porovnaní s inými advokátmi som relatívne vypojednávaný, takže určite mám čo priniesť ako objektívny pohľad. Nie je to však tak, že sedím za počítačom a píšem novelu. To je nesprávne interpretovaný postoj. Zároveň sa necítim v konflikte záujmov, lebo v novele nie je zapracované nič také, čo by ma, obrazne, vystrelilo na mesiac. Navyše som sám trestne stíhaný a mojej kauzy sa novely nedotknú.

Dajme bokom, že sa vedú politické debaty, či novela vznikla na ministerstve spravodlivosti, ale pristavme sa pri bode, že tam nie je nič také, čo by vás, obrazne, vystrelilo na mesiac. V novele Trestného poriadku sa riešia európske opravné prostriedky. Zjednodušene, ak existuje v európskom práve opravný prostriedok proti postupom orgánov činných v trestnom konaní a nemáme ho v slovenskej legislatíve v takej miere definovaný, tak podľa nového ustanovenia Trestného poriadku o ňom vždy rozhodne sudca pre prípravné konanie. Aj keby ste novelu nepísali, tak faktom je, že toto je vaša srdcová téma. Snáď od doby, odkedy vás evidujem a to sú roky, ste medzi sudcami aj prokurátormi známy tým, že neustále poukazujete na prednosť európskeho práva. Javí sa, že tento paragraf sa do novely dostal práve na váš podnet.

Ťažko sa mi hodnotí, že kto všetko argumentuje právom Európskej únie. Určite aj doktor Mandzák (Michal Mandzák, obhajca, pozn. autora) je jeden z tých, o ktorých by som povedal, že je to ich srdcová téma.

Áno, ale pán Mandzák nie je poradcom premiéra. 

Nie je poradcom premiéra, len som upresnil, že existujú viacerí ľudia, ktorí to takto interpretujú a u ktorých si to mohli autori novely všimnúť. Právo Európskej únie a tie opravné prostriedky majú svoje neodmysliteľné miesto. Myslím si, že toto skôr vychádza z procesov na ministerstve spravodlivosti. Ministerstvo komunikuje s Európskou komisiou, prichádzajú infringementy (oficiálny dialóg medzi členským štátom a Európskou komisiou o porušení povinností, na ktorého konci môže byť krajine uložená pokuta za ich nesplnenie, pozn. autora), sú tam rôzne pracovné stretnutia. V minulosti som Komisiu viackrát upozornil na skúsenosti zo svojej súkromnej praxe, že na Slovensku nie sú niektoré aspekty európskeho práva dobre upravené. Išlo napríklad o prípady Filipa Rybaniča alebo Mariana Kočnera. Komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak.

Na čo je dobré mať v Trestnom poriadku ustanovenie, že sudcovia pre prípravné konanie budú rozhodovať o opravných prostriedkoch podľa európskeho práva, keď ani dopredu nevieme, aké všetky opravné prostriedky pripadajú do úvahy? 

Rozprávali ste sa tu o tom s doktorom Hrubalom (Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu, pozn. autora). Zdalo sa mi, že mu unikol podstatný bod. Napríklad opravný prostriedok v rámci vykonávania európskeho vyšetrovacieho príkazu určite nebude smerovať k tomu, aby podozrivý alebo obvinený mohol zmariť domovú prehliadku. Ale predsa musí mať následný účinný prostriedok nápravy, aby sa domáhal, ak sa realizovala nezákonne. 

Vopred by mohla mať opravný prostriedok napríklad obeť sexuálneho trestného činu, napríklad mladistvá alebo maloletá. Ak by bola opätovne volaná na výsluch vo vydávajúcom štáte, napríklad Rakúšanka alebo Rakúšan na Slovensku. Je namieste sa pýtať, či by mohla alebo mohol mať opravný prostriedok, že už stačilo a na ďalší opakovaný výsluch nepôjde, pretože to je traumatizujúce. Môže ísť tiež o opravné prostriedky v rámci vyhodnocovania mobilných telefónov. Ak dôjde k ich zaisteniu, aby ste mohli namietať, čo a kto s nimi robí.

Ak to zhrniem, hovoríte, že je náhoda, že v čase, keď ste poradcom premiéra, tak sa do zákona dostane niečo, na čo systematicky roky poukazujete.