Advokát Peter Kubina: Policajti nie sú ako siskári, majú byť chránení pred vyhadzovom

Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons v rozhovore vysvetľuje

• prečo sú z nich chránení oznamovatelia,
• prečo podali trestné oznámenie v kauze Rozuzlenie a neriešili tieto podozrenia vo vlastnom trestnom konaní ako súčasť obhajoby,
• či ministerstvo vnútra podľa neho môže na súde napadnúť rozhodnutia prokurátora o priznaní statusu chráneného oznamovateľa a čo by to urobilo s celou kauzou,
• prečo by vôbec mala byť takáto ochrana k dispozícii aj policajtom, ak ju nemajú príslušníci iných ozbrojených zborov,
• ako vníma zodpovednosť svojich klientov za okázalé policajné zásahy z uplynulých rokov,
• čo hovorí na niektoré chystané zmeny v Trestnom poriadku
• a či by mali byť dohody kajúcnikov transparentnejšie.

Video a prepis rozhovoru sú dostupné aj predplatiteľom trend.sk.

Prečo vaši klienti dostali status chránených oznamovateľov?

Oznámili trestnú činnosť, ktorú oni nemohli vyšetrovať, pretože bola namierená proti nim. To je možno aj odpoveď na otázku, že či by policajti mali mať alebo nemali mať ochranu. Treba rozlišovať, či je to trestná činnosť, ktorú policajt zistí z nejakého zdroja, z trestného oznámenia alebo z operatívnych zdrojov, ale nijako sa ho netýka. Túto trestnú činnosť začne vyšetrovať alebo ju postúpi kompetentným príslušným policajtom na vyšetrenie. 

A potom je tu trestná činnosť, v ktorej je policajt sám obeťou, lebo voči nemu tá trestná činnosť smeruje. V tom prípade ju, samozrejme, vyšetrovať nemôže, už len preto, že je zaujatý pre pomer k veci. V takýchto prípadoch má právo, ale v niektorých prípadoch aj povinnosť oznámiť túto trestnú činnosť a potom následne o nej vypovedať ako svedok. V našom prípade išlo o podozrenia z trestnej činnosti, ktoré síce nadobudli pri svojej práci, avšak nemohli ich sami vyšetrovať, pretože sa týkali ich samotných. V tejto situácii preto vypovedali ako svedkovia a podali trestné oznámenie. Väčšina z týchto podozrení sa týka kauzy Rozuzlenie.

Ochrana im bola poskytnutá na základe výpovedí proti osobám alebo proti záujmom osôb, ktoré sa im aj verejne vyhrážali, že v prípade, ak sa po voľbách dostanú k moci, tak s nimi zatočia, vyhodia ich, zbavia ich výsluhových dôchodkov a podobne.

Naprieč názorovým spektrom sa diskutuje práve o tom, či by policajti vôbec mali mať túto ochranu. Rozdiel teda vidíte v tom, či ide o trestnú činnosť, o ktorej sa dozvedia, ale nesmeruje proti nim, alebo o takú, ktorá smeruje proti nim.

Áno, v tom je ten rozdiel. Systém ochrany oznamovateľov nie je náš národný vynález, ale ide o implementáciu smernice Európskej únie. Táto smernica neustanovuje žiadne výnimky, na základe ktorých by sa tá ochrana nemala vzťahovať na policajtov.

Je tam jedna výnimka, ktorá sa týka národnej bezpečnosti a to obstarávania v utajenom režime. Ak by napríklad oznamovateľ oznamoval korupciu pri obstarávaní odpočúvacích systémov, tak môže byť z tejto smernice vyňatý. Inak sa však vzťahuje na všetkých štátnych zamestnancov. A aj slovenský zákon tomuto zodpovedá, preto je obmedzená jeho pôsobnosť napríklad v prípade príslušníkov SIS, Vojenského spravodajstva alebo NBÚ. Nikto ale nie je zo zákona vyňatý úplne a policajti zároveň nie sú súčasťou žiadnej takéto výnimky.

Asi hovoríte o článku tri smernice, kde sa okrem výnimky týkajúcej sa národnej bezpečnosti a utajovaných skutočností nachádza aj táto: „Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie práva Únie, ani vnútroštátneho práva týkajúce sa pravidiel trestného konania.“ Nie je práve toto výnimka, ktorá podporuje naratív druhého názorového spektra, že ak sa vyšetrovatelia niečo v rámci trestného konania dozvedia o trestnej činnosti a oznámia ju, tak sa na nich táto ochrana nevzťahuje?