Rozprávači príbehov a tipy na dva newslettre

Dobrý deň,

tento týždeň to vyzeralo na kreatívnu únavu, lebo som si priebežne nepripravoval žiadnu komplexnú tému a preto Vám toto vydanie Bez názvu prišlo oneskorene až v sobotu.

Na začiatok by som Vám rád odporučil dva cudzie newslettre, ktoré vznikli nedávno, sú bezplatné a ponúkajú pridanú hodnotu:

Vytrhnuté z kontextu. Newsletter, ktorý vydáva VIA IURIS a každé vydanie ponúka niekoľko krátkych, ale podnetných komentárov od pracovníkov a spolupracovníkov VIA IURIS na pestré témy, ktoré však vždy súvisia s právom.
Škola nepísania. Newsletter vydáva bývalý kolega z vydavateľstva Petit Press Mário Šmýkal, ktorý vedie obsahové štúdio SME Creative. V každom vydaní ponúka konkrétne a praktické rady ako zlepšiť písanie tak, aby výsledok bol zrozumiteľný a pútavý. Jasné, tieto rady primárne ocenia ľudia pracujúci v kreatívnom priemysle, ale myslím si, že rovnako budú prospešné aj pre väčšinu právnických a ekonomických povolaní, ktoré často pripravujú písomné podania a ich konečným cieľom je tiež zaujať prijímateľa (či už je ním úradník, sudca, advokát, prokurátor, obvinený, študent, klient a podobne).

Spolupracujúci obvinení ako rozprávači príbehov

Právnické fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v spolupráci s ďalšími inštitúciami vo štvrtok zorganizovali v Bratislave celodennú konferenciu o výzvach trestného konania, o ktorých sa začalo diskutovať najmä v súvislosti s protikorupčnými stíhaniami po roku 2018.

Spoluorganizátorom bola Generálna prokuratúra a jej predstavitelia preto na konferencii boli. Naproti tomu zástupcovia Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry nie.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda k tomu na otázku reportérky Hospodárskych novín Jany Šimíčkovej odpovedal, že „policajný zbor musí rešpektovať prokuratúru a špeciálna prokuratúra nie je samostatnou prokuratúrou, je to súčasť Generálnej prokuratúry, na ktorej vrchole je generálny prokurátor“.

„My sme tu nechceli urobiť divadlo. Chceli sme začať serióznu diskusiu. Toto vnímame ako prvý krok, aby sme šialenú mediálnu debatu dostali do rozumného rámca. Budem rád, ak budeme takéto akcie robiť aj širšie, ale ak by sme ju tak začali teraz, tak by sa nám mohlo stať, že z toho vznikne dohadovanie o konkrétnych prípadoch a v konečnom dôsledku by sme pokus o serióznu vedeckú a odbornú debatu zabili,“ dodal.

Rozumiem tej Burdom priamo nevyslovenej obave, že prípadná prítomnosť zástupcov NAKA a špeciálnej prokuratúry by diskusiu mohla dostať do bodu, v ktorom nie sú rozhodujúce argumenty, ale sympatie a to, kto má aký početný zástup fanúšikov. Rozumiem aj prípadnému hodnoteniu, že významné textové médiá dávajú viac priestoru špeciálnej prokuratúre a NAKA a konferencia bez nich môže pôsobiť ako akési vyvažovanie takto vedeného mediálneho diškurzu.

Ale to všetko ma vedie k otázke, akým konkrétnym spôsobom sa potom usilovať o zblíženie ťažko zmieriteľných názorových táborov, ak ním nakoniec nebude ani konferencia na akademickej pôde. Pretože, zdá sa mi, že nediskutovaním, autoritatívnym prístupom, napríklad zdôrazňovaním funkčnej nadriadenosti, alebo vylučovaním vybraných ľudí z diskusie sa nám to nepodarí.

Píšem to práve preto, že si uvedomujem, že sa môžem dopúšťať úplne rovnakej chyby. O to je frustrujúcejšie, že nateraz nepoznám funkčné riešenie, ako sa zbližovať s opačným názorovom spektrom v situácii, keď nie sú dôležité fakty, ale skôr pocity a zdania.

Aj preto podľa mňa také to základné odporúčanie, že veď poďme diskutovať, celkom nefunguje. V takejto atmosfére totiž nie je zvyk diskusiu ukončiť takpovediac remízou a uznať, že každá zo strán má sčasti validnú argumentácia, tzv. pravda je uprostred, a tak je diskusia orientovaná na víťazstvo a skúsenosť vraví, že potom nevíťazí ten, kto má presvedčivejšie argumenty, ale ten, kto vie lepšie pracovať s predsudkami a emóciami, čo vo výsledku poznanie o akejkoľvek téme ďalej neposúva.

Ale naspäť k obsahu konferencie, pretože trvala celý deň a bola podnetná. Do tohto newslettru som vybral niekoľko svojich poznámok z nej.

Chabé odôvodnenia a väzba ako dôkazný prostriedok. Burda bol aj jedným zo spíkrov na konferencii a vystúpil pravdepodobne z najpriamočiarejším príspevkom:

Burda hovorí, že orgány činné v trestnom konaní prestávajú argumentovať, keď kritizoval najmä vyšetrovateľov, ktorí v obvineniach iba zhrnú skutkové zistenia, potom odcitujú súvisiace zákony a bez vysvetľovania, iba autoritatívne, dodajú, že „z uvedeného je nepochybné“, že skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a s vyššou mierou pravdepodobnosti ho spáchal obvinený.
„To je neakceptovateľné. Čo je to za odôvodnenie? Ak sa rozhodnutia akceptujú iba na základe všeobecných formulácií, že asi to tak je, lebo to povedal policajt, prokurátor alebo súd, ale ich rozhodnutia nemajú schopnosť materiálnej presvedčivosti, vzniká tu priestor na svojvôľu, nezákonné trestné stíhania a nezákonné zastavovanie trestných stíhaní,“ vysvetľoval Burda.
V rámci prezentácie zmienil aj myšlienky, ktoré sám neustále a rád opakujem – nemôžeme ostať slepí a hluchí k pochybnostiam v trestných stíhaniach alebo vidieť v dôkazoch to, čo tam nie je, iba preto, že si na základe celého radu mediálne známych káuz myslíme alebo sme vnútorne presvedčení, že určitá osoba sa nechala korumpovať alebo sa podieľala na manipulácii verejného obstarávania a to, že takéto obvinenie potom kritizujeme automaticky neznamená, že si neželáme potrestanie toho či onoho podozrivého. „Ja viem. Aj mňa niekedy rozčuľuje, že asi vinník nebude potrestaný, ale v konečnom dôsledku je oveľa horšie, keď sú potrestaní nevinní,“ komentoval Burda.
Dekan právnickej fakulty vyjadril obavy, že z väzby sa stal dôkazný prostriedok, čím narážal na podozrenia, že je využívaná na vynútenie priznania alebo iných dôkazov od obvinených. Kto s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracuje, do väzby nejde, hoci by aj existovali dôvody na jeho väzobné stíhanie, všíma si Burda a dodáva, že keď už niekto vo väzbe je a nepriznáva sa, chodia za ním pravidelne policajti aj bez toho, aby o tom informovali obhajcu. „Nemusíte byť génius, aby ste chápali, že sa tam nechodia rozprávať o počasí alebo o najnovších módnych trendoch,“ uviedol Burda k podozreniam, že policajti chodia nespolupracujúcich obvinených presviedčať, aby začali svedčiť.
K tomuto bodu neskôr vznikla na konferencii zaujímavá diskusia. Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a predseda Združenia sudcov Slovenska sudca František Mozner reagoval, že „to nemá odraz v spisových materiáloch a deje sa to za oponou“. Keď potom následne ďalší zo spíkrov reagoval, že treba skúmať časté návštevy obvinených z policajnej operatívy a pýtať sa ich, o čom konkrétne chodia s obvinenými diskutovať, z publika sa ozval nezákonne väznený trestne stíhaný obhajca Martin Ribár s poznámkou, že on sa síce pokúšal získať takýto prehľad návštev policajnej operatívy z obdobia svojho väznenia, aby sa ďalej skúmali ich dôvody, ale nedostal sa k nemu.
Burda ďalej hovoril o obave, že polícia uplatňuje prísnu právnu kvalifikáciu zločineckej skupiny aj na menej závažné formy zločinného spolčenia, ktoré nie sú štruktúrované (práve štruktúrovanosť je jednou z charakteristík zločineckej skupiny). To, či určité spolčenie je hodnotené ako zločinecká skupina a nie organizovaná skupina, čo je o stupeň menej závažná forma spolčenia, má významné dopady na obvineného – ovplyvňuje to výšku trestu, ale aj to, ktorá prokuratúra by mala taký prípad riešiť (vyšetrovanie zločineckých skupín patrí pod špeciálnu prokuratúru, organizované skupiny nie). Niektoré podrobnosti sú v tomto vydaní Bez názvu z apríla.
Burda kritizoval „zľahčovanie podozrení z manipulácie vyšetrovaní“: „Doba je taká. Doba si vyžaduje, že sa veci riešia mediálne a vníma sa to potom tak, že mediálne stanovisko je niekoho alebo niečoho podpora. Lebo niekto si myslí, že od médií závisí výsledok konania. A možno je to tak. Ale ak je to tak, je to veľká tragédia,“ uviedol.
Nakoniec Burda vyslovil obavu zo spôsobu budúcich novelizácii trestných noriem: „Nepripustime, aby riešenie bolo postavené na tom, že všetky doterajšie nezákonnosti už nebudú nezákonnosťami, pretože dôjde k zoslabeniu pravidiel.“

Znepokojujúci prieskum SAK. Ďalším spíkrom bol podpredseda Slovenskej advokátskej komory Martin Puchalla, ktorý prezentoval výsledky vlaňajšieho prieskumu medzi advokátmi. Zúčastnilo sa ani nie sto advokátov, čo môže viesť k spochybňovaniu jeho reprezentatívnosti.