Schválili neopodstatnený nápad, ktorý sťaží a spomalí prístup k informáciám. A ani ho nedomysleli

Koalícia Smeru, Hlasu a SNS vo štvrtok schválila novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá spoplatňuje „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ (podrobnosti v newslettri z 2. júna 2024). 

Pôvodný návrh poslancov SNS Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka síce prešiel viacerými zmenami, ale aj schválené znenie sťaží a spomalí prístup k informáciám. 

V legislatívnom konaní autori nepredložili žiadne dáta, ktoré by potvrdili ich názor, že rozsiahle žiadosti o informácie zahlcujúce úradníkov sú plošný problém a preto ho treba riešiť zmenou zákona.

Táto téma sa objavuje vo verejnom diškurze pravidelne (v minulosti bolo jej najčastejším nositeľom Združenie miest a obcí Slovenska) a už pred vyše desaťročím Martin Dubéci (teraz poslanec, predseda poslaneckého klubu PS, pozn. autora) skúmal, či sú podozrenia zo šikanovania obecných úradov pravdivé natoľko, aby sa dali zovšeobecniť a prijímať pre ne plošné legislatívne opatrenia: „Aby som bol férový. Sú obce, v ktorých boli občania, ktorí zákon využívali na opakované podávanie zvláštnych žiadostí, ale vzhľadom aj na celkové čísla sa jedná o zanedbateľné prípady.“ Ďalšie podrobnosti sú aj v archívnom článku SME z 2013.

Zlomyseľnosť sa dá riešiť už teraz, no chce to poriadnu argumentáciu

Novela pritom vyzerá akoby jej skutočným cieľom bolo sťažiť aktívnym občanom, novinárom a kontrolným mimovládnym organizáciám prístup k informáciám, ak sa domáhajú sprístupnenia väčšieho objemu dokumentov alebo údajov, a stále je to zmysluplná požiadavka. 

Pretože už teraz sa dá porátať s tými rozsiahlymi zlomyseľnými žiadosťami, ktorých cieľom je pridať zbytočnú robotu úradníkom. Nebolo na to treba meniť zákon. Takú žiadosť môžu úradníci podľa Najvyššieho správneho súdu odmietnuť, ale nestačí na to, že je rozsiahla: „K záveru o informačnom filibusteringu nemožno dôjsť iba na základe väčšieho množstva požadovaných informácií, ale súčasne treba riadne odôvodniť aj existenciu úmyslu žiadateľa spôsobiť ujmu úradu vo forme ochromenia jeho chodu.“ 

V skoršom rozhodnutí je Najvyšší správny súd ešte výstižnejší a toto rozhodnutie je záväzným judikátom:

„Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“ 

Koalíciou schválená novela teda spôsobí, že zmysluplné, hoci rozsiahle žiadosti sa dostanú na rovnakú úroveň ako tie zlomyseľné, a úradníci sa nebudú musieť trápiť s argumentáciou, či v tom-ktorom konkrétnom prípade ide o zneužitie práva, postačí im, aby žiadateľovi poslali predbežné vyúčtovanie a kto zaplatí, informácie (asi) dostane, kto nie, tak ich (určite) nedostane.

Čo sa bude platiť a námietky bez lehôt

Aká konkrétna sadzba sa bude platiť za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, zatiaľ nie je známe. Novela to obmedzuje na „účelne vynaložené náklady“.

Je pravdepodobné, že v praxi sa objaví interpretácia, aby žiadateľ zaplatil pomernú časť platu štátneho zamestnanca podľa času vyhľadávania a zberu požadovaných informácií.