Sudca J. Hrubala: Ak má kajúcnik veľa benefitov, neznamená to, že mu neverím ani slovo

Sudca JÁN HRUBALA sa doteraz vyjadroval najmä k dopadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale navrhované zmeny v trestných predpisoch výrazne ovplyvnia aj Špecializovaný trestný súd, ktorému predsedá. Ročne môže súdu pribudnúť na vybavenie dvesto až tristo nových podaní. „Neviem, čo to spraví. Je možné, že sa predĺžia konania, je možné, že to už nebude tak ako doteraz, že dostaneme prípad a do polroka odmietneme obžalobu alebo nariadime termín hlavného pojednávania. Je možné, že budeme pojednávať rok alebo dva. Možno aj my budeme ako okresné súdy,“ povedal.

V rozhovore tiež reaguje na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ukazujú, že v rokoch 2020 a 2021 došlo k početnejšiemu porušovaniu práva na osobnú slobodu nedostatočne odôvodnenou vyšetrovacou väzbou. „Nestalo sa nič medzi sudcami. Nikto nám nesignalizoval, že tohto treba tak alebo onak rozhodnúť.“

Pripúšťa, že prehnane prísna právna kvalifikácia skutku v úvode trestného stíhania môže slúžiť ako páka na obvineného, aby radšej s orgánmi presadzovania práva spolupracoval.

Očakáva, že zostavovanie a vyhodnocovanie zoznamov benefitov, ktoré dostali spolupracujúci obvinení (kajúcnici), nebude jednoduché. „Keď niečo prokurátor opomenie, tak ako to bude signalizovať?“ pýta sa sudca v súvislosti s návrhom, aby sa v zozname benefitov uviedlo aj „opomenutie“, teda napríklad situácia, že prokurátor prehliada menej závažnú trestnú činnosť spolupracujúceho obvineného.

Predpokladáte, že po tomto volebnom období, či už skončí v riadnom alebo mimoriadnom termíne, bude existovať Špecializovaný trestný súd?

Nie som správny respondent, odo mňa to závisieť nebude. Ale ak sa pýtate na môj názor a predpoklad, tak si myslím, že tento súd existovať bude.  

Z čoho vychádzate?

Nezvyknem brániť tento súd hodnotiacimi úsudkami, že je dobrý alebo nie, aj my sme chybujúci ľudia, ale tento druh špecializácie má zmysel. Myslím si, že v roku 2009 si to uvedomil aj súčasný premiér Robert Fico, pretože aj vďaka jeho zásluhe tento súd zostal zachovaný. Vďaka špecializácii, tomu, že je tu vyčlenená skupina ľudí, ktorí sa snažia porozumieť veciam, ktoré sú veľmi často zložité, sofistikované, neustálemu zlepšovaniu v práci, vďaka mojim kolegom, celému súdnemu aparátu, vyšším súdnym úradníkom, asistentkám a asistentom tento súd nevykazuje žiadne subjektívne prieťahy v konaní. Jeho rozhodnutia sú vo väčšine prípadov odobrované odvolacími orgánmi. Iste sa ma budete pýtať na rozhodnutia Ústavného súdu, ale aj tam popri niektorých, ktoré konštatovali porušenie práv sťažovateľov, je veľké väčšina, ktorá dopadla v náš prospech.

Patríte k veľkým fanúšikom špecializácie. Jej pridaná hodnota je asi evidentná, ale skúste v krátkosti ozrejmiť, prečo je špecializácia v kriminálnych prípadoch benefitom. 

Ťažko sa to zdôvodňuje. Ak idete na neurochirurgickú operáciu, nejdete k obvodnému lekárovi. Nie je to podcenenie obvodných lekárov, lebo oni musia mať všeobecný prehľad, možno oveľa širší ako neurochirurg. Toto prirovnanie je zjednodušujúce, ale radšej idete na operáciu k niekomu, kto ju robí stýkrát ako k začiatočníkovi alebo improvizátorovi. Aj rodinné právo, správne právo si zaslúžia špecializáciu. Môj názor je, že tento druh sofistikovaných prípadov, ktoré prejednávame, si špecializáciu zaslúži.

O negatívach sa hovorí už menej. Zahraničná právna veda ich však skúma. Napríklad tunelové videnie. Ak zavriete desať odborníkov na to isté do jednej miestnosti, postupne môžu byť slepí k cudzím a novým argumentom. Ďalšie riziko vidia zahraničné zdroje napríklad v kontaktoch – pri špecializovaných sudcoch sa môžu opakovať tí istí účastníci konania, čo je aj prípad Špecializovaného trestného súdu, kde sa opakujú neustále tí istí prokurátori. Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov z roku 2012 preto napríklad hovorí, že špecializovaní sudcovia musia prijať ešte výraznejšie sebaobmedzujúce pravidlá než ich kolegovia. Ako je tomu možné predchádzať v slovenských podmienkach, keď sídlite so špeciálnou prokuratúrou v jednej budove? 

Spoločnú budovu považujem za problém napriek tomu, že sa ani na sociálnych zariadeniach nestretávame s prokurátormi. Oni prejdú hore schodmi a stretávam ich naozaj iba v pojednávacej miestnosti. Áno, hovoríte o tunelovom videní – zvyknem k tomu citovať amerického prokurátora, nespomínam si už na meno, ktorý hovorí, že tunelové videnie sa môže javiť ako problém a ak sa niečo ako problém javí, obvykle to problémom aj je. Musíte mať okolo seba vybudovaných veľa obranných mechanizmov, aby ste tomu dokázali odolať. My sa ako tí neurochirurgovia venujeme istému typu operácií, ale snažíme sa pochopiť rôzne štruktúry. Nebojujeme proti zločinu, nie sme kovboji, ktorí sú premotivovaní a teraz silou mocou chceme vyjsť v ústrety všetkým, ktorí chcú niekoho vidieť vo väzení. Pristupujeme k tomu so špeciálnou opatrnosťou, uvedomujeme si všetky tieto riziká. 

Najčastejšie sa ako príklad špecializácie uvádza, že pod Špecializovaný trestný súd spadá právomoc rozhodovať o najzávažnejšej forme zločinného spolčenia – zločineckej skupine. Ale málokto z laickej verejnosti eviduje, že na Slovensku je táto forma zločinného spolčenia dvojrýchlostná a o trochu miernejšej forme – organizovanej skupine už rozhodujú okresné súdy. Hranica medzi zločineckou a organizovanou skupinou je pritom tenká, čo ukazuje aj nedávny príklad drogovej trestnej veci mediálne známej ako Parketár, ktorá sa prehadzovala medzi Špecializovaným trestným súdom a Mestským súdom Bratislava I. Ak okresné súdy dokážu súdiť aj túto vážnu formu zločinného spolčenia, prečo by nedokázali aj inú spoločensky najškodlivejšiu trestnú činnosť? Najčastejšie sa okresným súdom vyčíta rýchlosť konania, ale okrem tohto argumentu som žiaden iný nepočul.