Tajnosti okolo Dankovej nehody, prerušenie stíhania Slotu aj ministerská kontrola na súdoch

Prečo priestupok a nie trestný čin? Polícia rozhodnutie z Dankovej nehody neposkytla

Polícia v piatok zverejnila video z  dopravnej nehody podpredsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) z 11. januára tohto roka. Záznam pochádza z električky a je nekvalitný, no je z neho evidentné, že vozidlo odchádza z miesta nehody pár sekúnd po náraze do semaforu v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. 

A. Danko zároveň informoval, že v súvislosti s nehodou mu dopravný inšpektorát vymeral 900-eurovú pokutu a dvojročný zákaz viesť motorové vozidlo. Ak ide o jeho prvý takýto zákaz za desať rokov, po roku bude môcť požiadať o upustenie od jeho zvyšku.

V piatok mi prišlo rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, že verejnosti neposkytne uznesenie o postúpení veci v súvislosti s nehodou A. Danka. V uznesení sú dôvody, pre ktoré polícia vyhodnotila, že nejde o trestný čin, ale iba priestupok. 

Krajský policajný riaditeľ Viliam Adamec v sedemstranovom rozhodnutí vysvetľuje, že uznesenie nemôže sprístupniť, pretože pochádza z prípravného konania, ktoré je neverejné. Samotný zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom vyslovene hovorí, že „rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku“ sa sprístupňujú a uznesenie o postúpení veci patrí práve pod túto časť Trestného poriadku. 

Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je možné takéto uznesenie nesprístupniť iba v prípade, že sprístupnenie „ohrozuje práva alebo právom chránené záujmy“. Krajský policajný riaditeľ V. Adamec konkrétne nevysvetlil, čo by ohrozilo poskytnutie dôvodov, pre ktoré polícia poškodenie semaforu a útek z miesta nehody nevyhodnotila ako trestný čin. Jeho argumentáciu v tomto prípade zoslabuje, že konanie o priestupku je už ukončené, prípad je uzatvorený a sama polícia nemala problém zverejniť na sociálnej sieti jeden z dôkazov.

Zmätočné, zhodnotil minister dôvody neposkytnutia kriminalistického štandard

Ešte chvíľku ostanem v okruhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 

V stredu mi totiž prišlo odvolacie rozhodnutie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení kriminalistického štandardu skúmania zvukových záznamov. Písal som o ňom v newslettri zo 17. marca. 

„Odhliadnuc od (...) nesprávneho právneho posúdenia, uvádzam, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považujem za nedostatočné a do značnej miery zmätočné,“ uviedol v odvolacom rozhodnutí M. Šutaj Eštok.

Kriminalistický štandard skúmania zvukových záznamov je pracovný postup, podľa ktorého Kriminalisticko-expertízny ústav skúmal aj nahrávku stretnutia medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a medzičasom právoplatne odsúdeným expolicajtom Mariánom Kučerkom (o jeho vine právoplatne rozhodol sudca, ktorý podľa Ústavného súdu nebol nestranný a väzobnú časť prípadu už preveruje Európsky súd pre ľudské práva). 

Časť médií tvrdí, že kriminalistická analýza dokázala obsahovú manipuláciu nahrávky. Nie je to pravda, detailne som o tom písal vlani v decembri. No obsah kriminalistického štandardu by laickej verejnosti ešte viac pomohol zorientovať sa v interpretácii odborného vyjadrenia o nahrávke.

Najvyšší súd neposkytne zatykače na Mariána Kučerku

Do tretice a naposledy ešte v okruhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 

Vedúca Kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová zamietla odvolanie proti neposkytnutiu medzinárodných a európskych zatýkacích rozkazov, ktoré vydal sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment na odsúdeného bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku. 

Ľ. Karvayová tvrdí, že „označenie ‚medzinárodný zatýkací rozkaz‘ nie je oficiálnym názvom, ale len legislatívnou skratkou“ a v skutočnosti podľa nej ide o príkaz a nie rozkaz, a podľa zákona o súdoch sa príkazy z trestných konaní verejnosti neposkytujú. 

S takouto interpretáciou pravidiel slobodného prístupu k súdnym rozhodnutiam nesúhlasím, no v rozumnom čase sa s tým už nedá nič urobiť – Správny súd v Bratislave by o žalobe proti neposkytnutiu informácií rozhodoval niekoľko rokov. 

Ide o prvý prípad za vyše 15 rokov, kedy mi niektorí zo súdov neposkytol európske a medzinárodné zatýkacie rozkazy.

V prípade M. Kučerku môže byť podstatný obsah najmä posledného zatýkacieho rozkazu, ktorý bol vydaný po jeho odsúdení. Podľa Trestného poriadku sa totiž v takomto rozkaze okrem všeobecných náležitostí uvedú aj „údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného“. 

Väzobná časť prípadu M. Kučerku je už na Európskom súde pre ľudské práva a porušovaním práva na obhajobu argumentuje aj v azylovom konaní v Bosne a Hercegovine, kde sa usadil.

Sudcov rozdeľuje názor na prerušovanie trestných stíhaní 

Špecializovaný trestný súd v piatok prerušil trestné stíhanie bývalého predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu v prípade obžaloby za údajnú korupciu. Prokuratúra tvrdí, že sa podieľal na prijatí a odovzdaní úplatku sudcovi Krajského súdu v Žiline, aby došlo k zmierneniu trestu pre vinníka smrteľnej dopravnej nehody z roku 2010. 

Už vlani súd J. Slotu oslobodil spod obžaloby za korupciu, Najvyšší súd rozsudok neskôr zrušil a prípad sa preto začal pojednávať odznova. 

Vládna koalícia medzičasom schválila novelu Trestného zákona, ktorá znižuje tresty odňatia slobody aj za korupciu. J. Slotovi v prípade dokázania viny hrozí podľa súčasného znenia zákona väzenie na päť až dvanásť rokov, podľa novely by to bolo tri až osem rokov.

Ústavný súd pozastavil jej účinnosť a práve to je dôvod, pre ktorý sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban v piatok rozhodol o prerušení trestného stíhania J. Slotu. Stíhanie sa totiž podľa zákonapreruší, „ak Ústavný súd pozastavil účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie“. 

Písomné odôvodnenie rozhodnutia bude verejne známe do dvoch týždňov. Prerušenie stíhania nie je definitívne, pretože prokurátor s ním nesúhlasí a podal proti nemu sťažnosť. Rozhodne o nej Najvyšší súd.

Prerušenie neznamená koniec trestného stíhania, ale doslova iba prerušenie – po rozhodnutí Ústavného súdu o novele Trestného zákona by stíhanie ďalej pokračovalo.

Polemika. Rozhodnutie o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona síce nie je ojedinelé, ale zároveň nejde ani o prevládajúci názor medzi slovenskými sudcami.

Naopak, ide o tému, ktorá medzi nimi vyvoláva polemiku, čo ukazujú aj protichodné príspevky zverejnené na webe Právne listy v priebehu marca a apríla.

Samotní obvinení a obžalovaní sa začali domáhať, aby im orgány presadzujúce právo prerušili trestné stíhanie. Argumentujú, že schválená novela zmierňuje tresty odňatia slobody a skracuje premlčacie lehoty. Ak by to prešlo cez Ústavný súd, tak podľa Ústavy by sa takéto priaznivejšie pravidlá používali aj spätne.