Takto sa obchádza náhodný výber sudcu. Ústavný súd sa pýta, či je to v poriadku

Je možné, aby bol verejne vyhlásený rozsudok utajený?

Okresný súd Bratislava I ešte vo februári oslobodil bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu spod obžaloby v súvislosti s aférou odpočúvania civilistov, ktorá pred dvanástimi rokmi viedla k odvolaniu vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka.

Vojenská tajná služba vtedy odpočúvala niekoľkých novinárov denníka Pravda, pracovníkov ministerstiev obrany a hospodárstva, bývalého riaditeľa televízie TA3 a dokonca aj vodiča kamiónu, ktorý išiel náhodne za vozidlom Ľ. Galka.

Nikdy sa nepodarilo preukázať, že by sa to dialo s vedomím alebo na príkaz Ľ. Galka. V kauze vystupoval iba ako svedok.

Podrobnosti z obžaloby v minulosti zverejnila televízia JOJ. V 34-stranovej obžalobe prokuratúra vinila P. Brychtu a ďalších štyroch príslušníkov Vojenského obranného spravodajstva, že v roku 2011 úmyselne oklamali sudcov Krajského súdu v Trenčíne, aby od nich získali povolenia na odpočúvanie. V skutočnosti podľa prokuratúry na nahrávanie nemali legitímne dôvody. V jednom z prípadov sa vraj zamerali na „monitorovanie názorov a vyjadrení záujmovej osoby smerujúcej k politickej obrane strany SaS“.

Prokurátor celkovo zažaloval trinásť skutkov. Išlo podľa neho o zneužívanie právomoci verejného činiteľa a poškodzovanie cudzích práv.

„Nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli obžalovaní stíhaní,“ rozhodol tento rok vo februári Okresný súd Bratislava I. Vyšetrovanie bolo podľa súdu poznačené zásadnými pochybeniami a obžaloba neurčitá. Vplyv na verdikt malo aj to, že nikto z odpočúvaných sa neobrátil na Ústavný súd, aby posúdil zákonnosť povolení na odpočúvanie.

Čo nám môže ponúknuť odôvodnenie tohto rozsudku. V roku 2011 išlo o celospoločenskú aféru, ktorá takmer viedla k rozpadu vtedajšej vládnej štvorkoalície zloženej z SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd.

Oslobodenie pätice obžalovaných teraz širší záujem nevyvolalo. Pritom odôvodnenie tohto rozsudku môže ešte verejný diskurz významne ovplyvniť, no v súvislosti s inou aférou. Je však rovnako politicky chúlostivá ako prípad spred dvanástich rokov.

Vlani policajná inšpekcia obvinila vyšetrovateľa Martina Juhása v súvislosti s odpočúvaním poľovníckej chaty pri Leviciach. Stíhaný je pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Odpočúvanie oficiálne inicioval pre podozrenie z pytliactva. V skutočnosti zachytil stretnutia predsedu Smeru Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka, podnikateľa Miroslava Bödöra či advokáta Mareka Paru. Rozprávajú sa o trestných stíhaniach bývalých funkcionárov z éry Smeru. Vzbudzuje to preto otázku, či polícia vopred vedela, že na chate sa stretáva táto partia a ich nahrávanie zamaskovali za pytliactvo, pretože nechceli riskovať, že by sa odpočúvanie prevalilo alebo by ho súd neschválil.

Na nahrávky vo verejných vystúpeniach pravidelne odkazuje špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, podľa ktorého spochybňujú úprimnosť vyjadrení predstaviteľov Smeru, že NAKA a špeciálna prokuratúra stíha nevinných ľudí.

R. Fico sa pre odpočúvanie obrátil na Ústavný súd, ale ten sa odmietol jeho sťažnosťou zaoberať. Takýto postup nezodpovedal dovtedajšej rozhodovacej praxi súdu, upozornil kolegov ústavný sudca Peter Straka.

Odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku z prípadu pochybných odpočúvaní Vojenským obranným spravodajstvom by teda malo ukázať, či vôbec a aké podobnosti má s aférou nahrávania rozhovorov na poľovníckej chate. Trestné stíhania policajtov alebo príslušníkov tajných služieb za pochybne nasadené odpočúvania sú výnimočné, preto každé takéto rozhodnutie môže rozšíriť obzory.

Utajený rozsudok je čosi nevídané. Od vyhlásenia rozsudku uplynulo už polroka, ale Okresný súd Bratislava I, neskôr Mestský súd Bratislava I, rozsudok dosiaľ nesprístupnil. Poskytnutie rozhodnutia verejnosti mu pritom prikazuje zákon.

Súd sa však v tomto prípade bráni, že rozsudok je utajovanou skutočnosťou a preto ho nemôže poskytnúť. Najprv som si myslel, že to je vymyslená obštrukcia. Vysvetlenie súdu totiž znie neuveriteľne. Priamo v ústave sa totiž píše, že rozsudky sa vždy vyhlasujú verejne. Vždy. Aj v prípade, že by z pojednávania bola vylúčená verejnosť, rozsudok musí nakoniec zaznieť verejne.