Tri postrehy k hlasovaniu Ústavného súdu

K rozhodnutiu Ústavného súdu o pozastavení účinnosti noviel trestných predpisov bolo napísané všetko dôležité (odporúčam tu, tu, tu a tu), ale aj tak skúsim tri postrehy, ktoré mi v uplynulých dňoch napadli.

Prvý, krátky. Na niekoho môže pôsobiť nekonzistentne, že Ústavný súd sa odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe a pozastavil účinnosť zákona, ktorý ešte nebol publikovaný v Zbierke zákonov (body 72 až 75 uznesenia), ale zároveň v tom istom rozhodnutí argumentuje, že uznesenie o pozastavení účinnosti musí byť zverejnené v Zbierke zákonov, aby nadobudlo právoplatnosť, vykonateľnosť a všeobecnú záväznosť (body 139 až 145 uznesenia). 

Ústavný súd teda na jednom mieste hovorí, že sa smie zaoberať aj zákonmi, ktoré ešte nie sú platné a nie sú všeobecne záväzné, ale zároveň trvá na tom, že na účinné pozastavenie takéhoto ešte neplatného zákona treba, aby rozhodnutie Ústavného súdu vyšlo v Zbierke zákonov a nadobudlo všeobecnú záväznosť.

Druhý, presahujúci tému noviel trestných predpisov. Plénum Ústavného súdu dorokovalo v stredu o 17.40 h. Prvé informácie o rozhodnutí sa začali šíriť asi do polhodiny. Z Ústavného súdu niekedy v tom čase unikol záver zápisnice zo zasadnutia pléna. Okrem prijatého rozhodnutia je v ňom zachytená aj maličká časť predchádzajúceho obsahu, píše sa nej: „(...) a najskôr dal hlasovať o inom návrhu sudcu Ivana Fiačana“. 

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie (pretože nepoznáme celý obsah zápisnice a ani ho poznať nebudeme, pretože zasadnutie pléna a hlasovanie je neverejné), že ústavný sudca I. Fiačan pripravil návrh rozhodnutia, ktoré pri konečnom hlasovaní získalo podporu nadpolovičnej väčšiny (siedmich) sudcov Ústavného súdu (prvotný návrh pripravuje spravodajca, ktorým bol v tomto prípade iný sudca, ale ktorýkoľvek z kolegov môže prísť s konkurujúcim návrhom a hlasuje sa o nich).

Ak by to bola pravda, bolo by to v súlade s klebetami, ktoré sa už niekoľko dní predtým šírili justičnými kruhmi, že I. Fiačan pripravuje návrh konkurenčného rozhodnutia k návrhu od sudcu spravodajcu Petra Straku (myslím si, že práve táto klebeta sa dostala aj k premiérovi, ale Robert Fico jej význam významne posunul, keď Ústavný súd obvinil, že neformálne komunikuje s prezidentskou kanceláriou; prezidentka Zuzana Čaputovú a Ústavný súd to odmietli). 

Spravodajca prípadu ústavný sudca P. Straka k väčšinovému rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko. Takéto stanovisko pripojil aj ústavný sudca Robert Šorl. Obaja upozorňujú, že Ústavný súd nemal pozastaviť účinnosť celej novely Trestného zákona, pretože pri mnohých zmenách nebadať, že by boli v rozpore s Ústavou (napríklad nižšie tresty za drogy, úprava trestu prepadnutia majetku alebo ochranného liečenia).