Tvrdé tresty v slovenskom protischránkovom registri sa dostali pred Súdny dvor Únie

V rozhodnutí kritizujú aj plošné zverejňovanie údajov, prevzali to od advokátov

V roku 2016 koalícia Smer, Most-Híd a SNS schválila návrh vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, aby firmy obchodujúce so štátom zverejnili svojich skutočných vlastníkov. V právnickom slovníku ide o konečných užívateľov výhod. 

Táto legislatíva sa formovala v spoločenskej atmosfére, ktorú výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia stavebnej spoločnosti Váhostav. Prostredníctvom schránkových spoločností ju ovládal oligarcha Juraj Široký. 

Pretože štát nemá kapacitu, aby kontroloval údaje o skutočných vlastníkoch tisícok podnikateľských subjektov, tím okolo L. Žitňanskej vymyslel Register partnerov verejného sektora. 

Register vedie a údaje v ňom kontroluje Okresný súd Žilina, no firmy tam nechávajú zapisovať rôzni právni a ekonomickí profesionáli – advokáti, notári, bankári alebo daňoví poradcovia. Tí potom ručia za to, že v registri zapísaný majiteľ je naozaj konečným užívateľom výhod konkrétnej spoločnosti, hoci by ju ovládal cez zložitú vlastnícku štruktúru zahŕňajúcu obchodné spoločnosti, nadácie alebo zverenecké fondy z rôznych krajín. 

V prípade, že údaje v registri nesedia, môže sa ktokoľvek obrátiť na súd s podnetom. Ak sú pochybnosti o vlastníkovi rozumné, tak Okresný súd Žilina začne ich preverovanie.

Odradzujúce sankcie

Je to zvláštny typ súdneho konania. Nie je v ňom podstatné, kto je naozaj skutočný vlastník, ale dôležité je, či firma obchodujúca s verejným sektorom presvedčí súd, že údaje zapísané v registri sú správne. Ak sa jej to nepodarí, nasleduje výmaz z protischránkového registra. Tento výmaz znamená dvojročný dištanc od verejných zákaziek, dotácii a iných hospodárskych transakcií s verejným sektorom. Výmaz má aj ďalšie dôsledky. Napríklad zákaz činnosti pre štatutára vymazanej firmy pôsobiť v iných spoločnostiach.