Vrátili sa k nápadu, ktorý sa pred 17 rokmi nepodarilo presadiť ani Harabinovi

Ústavný súd už asi nebude rozhodovať o stovkách sťažností proti vlečúcim sa súdnym konaniam

Pred niekoľkými dňami vydalo ministerstvo spravodlivosti tlačovú správu s nudne znejúcim názvom, že vznikla pracovná skupina pre riešenie prieťahov v súdnych konaniach. No jej obsah je zaujímavý. 

Vyzerá to podľa neho tak, že prinajmenšom na ministerstve existuje zhoda, že Ústavný súd by už ďalej nemal rozhodovať o sťažnostiach proti zbytočne vlečúcim sa konaniam na všeobecných súdoch.

Ak je žalobca alebo žalovaný nespokojný s rýchlosťou rozhodovania, teraz to funguje tak, že môže podať sťažnosť predsedovi konkrétneho súdu. Ten má zvyčajne tridsať dní, aby situáciu preveril – vyžiada si stanovisko sudcu, preverí, čo sa v konkrétnom prípade deje a posúdi, či je dlhotrvajúce súdne konanie opodstatnené alebo nie. 

Ak predseda súdu zistí, že ide o prieťahy v konaní, ale ani potom súd nezačne konať svižnejšie, môže sa nespokojný účastník súdneho konania obrátiť na Ústavný súd. Ten o takýchto sťažnostiach rozhoduje rýchlo, zvyčajne to trvá asi šesť mesiacov. 

Ak Ústavný súd skonštatuje prieťahy v konaní, prikáže konkrétnemu okresnému alebo krajskému súdu „konať bez zbytočných prieťahov“ a v niektorých prípadoch nariadi aj vyplatiť „primerané finančné zadosťučinenie“, čo je kompenzácia za zbytočne dlhotrvajúce konanie.

Z tlačovej správy ministerstva spravodlivosti vyplýva, že tento postup sa výrazne zmení. Znamená to, že obrana proti prieťahom v súdnych konaniach bude pomalšia, čo ukazujú skúsenosti z Českej republiky.

Pracovná skupina sa bude okrem iného „zaoberať aj bezproblémovým presunom kompetencií Ústavného súdu pre prieťahy v konaniach na všeobecné súdy“. Táto časť tlačovej správy znie akoby na presune právomoci Ústavného súdu už existovala dohoda a pracovná skupina má doriešiť technické podrobnosti. Dokonca aj štátny tajomník ministerstva Milan Hodás hovorí o „zabezpečení plynulého a efektívneho riešenia presunu agendy“. 

Takáto zásadná zmena pritom ešte neprešla verejným pripomienkovým konaním alebo širšou verejnou debatou. V pracovnej skupine nie je žiaden zástupca občianskej spoločnosti. Nie je tam ani zástupca Súdnej rady, hoci členom skupiny je člen Súdnej rady sudca Marián Fečík, ktorý však podľa tlačovej správy zastupuje Najvyšší správny súd, nie Súdnu radu.

Žiadne bližšie podrobnosti o riešení v tlačovej správe uvedené nie sú, je tam iba poznámka, že „Slovensko by sa mohlo inšpirovať opatreniami, ktoré fungujú v Českej republike alebo Rakúsku“.

Nie je to prvýkrát. Nápad, aby Ústavný súd nerozhodoval o prieťahoch v súdnych konaniach, prvýkrát medializovali ešte v roku 2007 vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin s vtedajšou predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Vtedy ústavné sťažnosti na vlečúce sa súdne konania tvorili 49 percent všetkých podaní. Teraz je to podľa súčasného predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana približne 30 percent. 

Do roku 2010, kedy skončilo funkčné obdobie prvej vlády Roberta Fica, Š. Harabin (ani neskoršia ministerka spravodlivosti Viera Petríková) ani I. Macejková neprišli s konkrétnym legislatívnym riešením a téma išla do stratena.

Opäť začala ožívať asi pred dvomi až tromi rokmi. Ústavná sudkyňa Jana Baricová sa dokonca v ročenke Ústavného súdu spred dvoch rokov prihovorila, aby Slovensko prekopírovalo české pravidlá riešenia prieťahov v súdnych konaniach. Vysvetlila to nielen snahou odbremeniť Ústavný súd, ale podľa nej bude efektívnejšie, ak sa prieťahy budú riešiť bezprostredne tam, kde vznikajú – na všeobecných súdoch. 

„Ak sa budú prieťahy riešiť v rámci hierarchie všeobecných súdov a riadiacej dohľadovej činnosti, bude to mať nesporne vyšší efekt. (...) Tento aj pre účastníkov súdnych konaní pružnejší, efektívnejší a pre štát lacnejší model umožní aj znížiť extrémnu zaťaženosť Ústavného súdu,“ napísala J. Baricová.