Žiadosť o kukláčov do Penty nesedí. Zurian hovorí, že ho obišli
Podľa dokumentov boli kukláči na zásah v Pente nasadení z falošného dôvodu. Inšpekcia to uzatvorila ako chybu v písaní.
V decembri to budú dva roky od kontroverzného zásahu kukláčov v sídle investičnej skupiny Penta. Súvisel s neskôr zrušeným obvinením jej spolumajiteľa Jaroslava Haščáka z podplácania a legalizácie výnosov z trestnej činnosti.
Takéto razie bezprostredne vystrašia nielen podozrivého, ktorého kukláči zadržia, ale aj jeho rodinu, spolubývajúcich či kolegov, ktorí sú v momente zásahu na rovnakom mieste, ale s obvinením nemajú nič spoločné. V prvých sekundách prekvapenie strieda zdesenie, či nejde o ozbrojené prepadnutie. Nedobrovoľní diváci razií rozprávajú, že je to nepríjemný zážitok a v mysliach sa im vynára ešte roky.
Podobne to bolo v Pente. Do bratislavskej administratívnej budovy Digital Park, kde firma sídli, sa 1. decembra 2020 vrútilo päťdesiat až šesťdesiat ozbrojených príslušníkov špecializovaného policajného útvaru Lynx Commando. Zamestnancov pohybujúcich sa v kanceláriách nechali nastúpiť na chodbe, čelom k stene a mierili na nich zbraňami. Penta tvrdí, že vrátnika atakovali fyzicky.
Chyba v písaní či zneužitie moci?
Operácie ozbrojených policajných jednotiek sú výrazný zásah do práv podozrivých aj celkom cudzích ľudí, ktorí sa ocitnú pri zásahu, preto podliehajú viacstupňovému schvaľovaniu.
Nedávno zverejnená nahrávka prokurátora špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu ukazuje, že pri nasadení kukláčov v Pente bol obídený jeden z dôležitých stupňov tohto schvaľovania - vtedajší riaditeľ NAKA.
Policajná inšpekcia už začiatkom tohto roka zistila, že v žiadosti o nasadenie Lynx Commanda do Penty sú nezrovnalosti. Je v nej uvedená nesprávna spisová značka a nesprávna právna kvalifikácia skutku, pre ktorý došlo k nasadeniu ozbrojencov.
Píše sa v nej, že má ísť o vyšetrovanie násilného trestného činu vydierania. Haščáka v skutočnosti stíhali za ekonomickú kriminalitu - korupciu.
Žiadosť dokonca ani nie je napísaná na hlavičkovom papieri špecializovaného tímu Gorila. Sú na nej kontaktné údaje iného vyšetrovateľa než vedúcej tímu Gorila Martiny Babacsovej. Zo žiadosti sa preto vôbec nedá dovtípiť, že by mala súvisieť s Gorilou. Inšpekcia to celé uzavrela ako chybu v písaní.
Naďalej však preveruje trestné oznámenie Penty pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Razia v Pente súvisela s obvinením Haščáka, že údajne zaplatil 200-tisíc eur za vynesenie nahrávok spravodajskej operácie Gorila z tajnej služby. Najvyšší súd aj generálny prokurátor neskôr obvinenia označili za nepodložené a nezákonné. Štát sa preto Haščákovi ospravedlnil.
Zurian podpisoval po zásahu
Nasadenie päťdesiatich až šesťdesiatich ozbrojených policajtov vyvolalo polemiku hneď po akcii. Vynárali sa otázky, či nasadenie takej masívnej sily bolo nevyhnutné.
Polícia sa bránila, že mala obavy z ozbrojeného odporu. Nie je známe, čím boli podložené. „Takéto indície mali byť spísané formou úradného záznamu, ktorý nikdy nebol predložený,“ tvrdí takmer po dvoch rokoch Haščákov advokát Martin Škubla.
Vo všeobecnosti to funguje tak, že nasadeniu príslušníkov z útvaru osobitného určenia Lynx Commando predchádza písomná žiadosť. Nepodpisuje ju priamo vyšetrovateľ, ale jeho nadriadený. V tomto prípade riaditeľ NAKA. Ak všetci so zákrokom súhlasia, nespisuje sa o tom osobitné povolenie, ale dopíše sa to na tlačivo žiadosti.