Znalec z Mýtnika priznal, že jeho posudok je chybný, prípad Kažimír a blokovanie webov

Symbolická pokuta pre znalca, ale možné vážne následky pre Mýtnik

V stredu a štvrtok bude na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovať hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik a súd bude čeliť situácii, ktorá pravdepodobne nemá obdobu v podobne sledovanom prípade a fáze súdneho konania.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity oficiálne priznal, že v znaleckom posudku pre obžalobu na výpočet údajnej trhovej hodnoty informačných systémov viackrát pochybil, tieto chyby sú vážne a ľutuje ich. 

Tento znalecký posudok je v kauze Mýtnik kľúčový dôkaz. Prokuratúra sa ním usiluje dokázať, že nákup kontrolných a analytických informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru bol predražený o 45 miliónov eur. 

Viní za to podnikateľa Jozefa Brhela st., jeho syna Jozefa a niekdajšieho riaditeľa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu.

Znalecký ústav sa k chybám priznal v sankčnom konaní pred ministerstvom spravodlivosti, ktoré podľa zákona o znalcoch vykonáva dohľad nad ich činnosťou. Pretože chyby priznal a vo vyjadrení pre ministerstvo ich oľutoval, ústav navrhoval, aby sa upustilo od jeho potrestania. Ministerstvo tomu síce nevyhovelo, no sankciu určilo na zanedbateľných štyristo eur. 

Zákonný interval pre pokuty je 50 až 20-tisíc eur. Okrem peňažného trestu existujú aj dištanc od znaleckej činnosti a úplná strata znaleckého oprávnenia.

Pre hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik je podstatnejšie to, k čomu sa Ústav súdneho inžinierstva priznal, pretože sú to výhrady, ktoré obhajoba obžalovaných formuluje odkedy sa tento posudok na súde prečítal (archívne články tu alebo tu). V samotnom znaleckom posudku sú uvedené odhady cien za rôzne špecializované pracovné pozície, ktoré sa podieľajú na vývoji a implementácii informačných systémov. 

Ústav napríklad tvrdil, že hodina práce systémového a databázového architekta vychádza na 68 eur, dizajnéra 48 eur, databázového administrátora 58 eur a tak ďalej. Ibaže odkiaľ sú tieto hodnoty? To nikto nevie a na hlavnom pojednávaní to nevysvetlil ani autor posudku. Nie je to však uvedené ani v ňom a ani v prílohách k nemu, zistilo ministerstvo. 

„V obsahu znaleckého posudku sa nenachádza výpočet uvedených hodnôt, čiže nie je možné identifikovať, aké vstupné hodnoty boli použité, teda nie je možné preskúmať výpočet, ktorým znalec dospel k uvedeným hodnotám pre jednu človekohodinu,“ konštatuje ministerstvo. 

Znalecký ústav sa bránil, že ide len o „nevedomú nedbanlivosť“, pretože posudok v kauze Mýtnik bol „náročný úkon obsahom a rozsahom“ a pochybenie spočíva iba v tom, že autor zabudol podklady spomenúť v obsahu posudku. Nie je to tak, zistilo ministerstvo: 

„Znalecký ústav na množstve strán posudku uviedol, že vychádzal z verejne dostupných cenníkov a vlastných realizovaných IT projektov vo verejnom sektore. Ministerstvo preskúmalo prílohy posudku. (...) Prílohy neobsahujú žiadne verejne prístupné cenníky, ani odkazy a názvy týchto cenníkov. Rovnako neobsahujú informácie z realizovaných IT projektov vo verejnom sektore.“

Ministerstvo ústavu vyčíta aj to, že sa v posudku nenachádzajú žiadne výpočty, ktoré by dokresľovali, že by autor v skutočnosti pracoval s viacerými zdrojmi údajov, priemeroval ich a podobne. „V obsahu posudku sa žiaden výpočet nenachádza, sú tam uvedené len konečné hodnoty pre rôzne špecializácie pracovných pozícii pre jednu človekohodinu,“ uviedlo ministerstvo. Spätne sa preto nedá overiť, ako znalec prišiel k týmto hodnotám.

Práve to je však zásadné. Údajnú škodu v kauze Mýtnik vo výške 45 miliónov vypočítal Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila. 

Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.

Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko. Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii. 

Kým P. Paholík na pojednávaní spresnil, z akých cenníkov vychádzal, J. Jelínek to konkretizovať nevedel a na žiadosť súdu predložil cenníky, ktoré boli vyplnené až dva roky po spracovaní znaleckého posudku.

Situácia v súvislosti s určením výšky škody je v kauze Mýtnik ešte o čosi zložitejšia. Ani prokuratúra totiž nepopiera, že drahé informačné systémy priniesli štátu dodatočné rozpočtové príjmy za vyše miliardu eur. No ani to podľa obžaloby neospravedlňuje ich obstaranie za údajne netrhové a predražené ceny. 

Bez škody alebo prospechu niet trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku ani machinácie pri verejnom obstarávaní, z ktorých spáchania prokuratúra viní obžalovaných v kauze Mýtnik. Obžaloba zatiaľ iný posudok neprezentovala a na poslednom pojednávaní prokurátor uviedol, že ani nemá nové návrhy na ďalšie dôkazy. 

Ak sa na hlavnom pojednávaní ukáže, že obžalovaný skutok nie je trestným činom, tak následkom je oslobodenie obžalovaných spod obžaloby. 

Jozef Brhel st. so synom Jozefom a právnikom Martinom Bahledom sú však obžalovaní aj pre údajnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, no či k nej došlo, závisí aj od toho, či došlo k zdrojovému (predikatívnemu) trestnému činu, čo je v tomto prípade údajne nehospodárne obstarávanie informačných systémov.

Prípad Kažimír sa možno dostane do Luxemburgu skôr a inak

Kto číta tento newsletter pravidelne, nebol zaskočený, že sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik pokračuje v hlavnom pojednávaní s obžalovaným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom napriek tomu, že trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu prijalo názor, že kratšie premlčacie doby sa uplatňujú spätne.

Vo vydaniach z 25. augusta a 3. novembra tohto roka som spomínal, že existuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dá uplatniť aj v súvislosti s korupciou pri DPH a podľa ktorého sa nesmie pri takejto trestnej činnosti spätne skracovať premlčacia doba – čo môže byť aj prípad P. Kažimíra.